Prieskum ukázal, že pomyslenie na život bez sociálnych sietí spôsobuje úzkosti viac ako polovici Slovákov. Psychologička Eva Klimová víta otváranie tém duševného zdravia ministerstvom zdravotníctva, avšak v tomto ohľade volá po stratégiách na úrovni štátu. Povedala to v rozhovore v Ranných správach.
Stratégie by sa podľa Klimovej mali riešiť aj s prevádzkovateľmi sociálnych sietí. Z jej pohľadu by sa malo začať pracovať s najmladšou generáciou. „ To znamená učiť deti odmalička gramotnosť v oblasti využívania IT technológií, v oblasti využívania sociálnych médií, pretože dobré postoje vieme naučiť od detstva,“ uviedla.
Na život bez sociálnych sietí, závislosti od médií a dosahy na psychiku, sme sa v Ranných správach pýtali psychologičky Evy Klimovej:
Dnešní rodičia už nejaké postoje vybudované majú, podotkla psychologička s tým, že sa to netýka všetkých. Niektorí nedbajú na režim, teda pravidlá, regulovanie času stráveného na sociálnych sieťach a podobne. Optimálna doba strávená online veľmi závisí práve od veku.
„ Malé deti do veku deviatich rokov by nemali byť viac ako 30 minút pred zobrazovacími médiami. A to je jedno, či to sú siete, alebo je to televízor alebo čokoľvek iné. A deti od deväť rokov do nejakých dvanásť rokov, tam sa to môže mierne navyšovať, ale nemalo by to byť každý deň,“ priblížila Klimová.
Úzkosti, depresie, agresivita
Celosvetové štúdie ukázali, že sociálne siete, ale aj iné zobrazovacie médiá, môžu mať vplyv na duševné zdravie, ak ich sledujeme dve hodiny denne.
„ Narastajú nám depresie, narastá nám úzkostné prežívanie a postupne sa to môže posúvať až do závislosti. A je viacero ukazovateľov, čo si môžeme všimnúť, či pri deťoch alebo pri dospelých, ktoré už ukazujú, že nie sme s tým úplne v poriadku, upozornila Eva Klimová.
Ďalšími prejavmi nadmerného používania sociálnych sietí môžu byť napríklad zníženie pozornosti, spánková deprivácia, ale aj ovplyvnenie toho, ako sa ľudia vnímajú. A to platí rovnako pre deti, mladistvých aj dospelých.
„ Úzkostné prežívanie môže súvisieť aj s tým, že sa napríklad prostredníctvom sociálnych sietí porovnávajú, aký som ja, aký je ten druhý, hľadajú si samozrejme svoju identitu,“ skonštatovala psychologička.
Lakmusový papierik
Akýmsi lakmusovým papierikom, testom, či je dieťa závislé od sociálnych médií, môže byť jednoduchý krok, zneprístupnenie sociálnych sietí, radí Eva Klimová. Všímať si treba okamžité signály.
„ Bežne vidíte v kočíkoch malé deti, ktoré majú v ruke mobil. Akonáhle im ho mama zoberie, dostanú záchvat zúrivosti. Začnú veľmi kričať, začnú plakať, začnú sa toho domáhať. To je jeden z prvých signálov,“ opísala psychologička.
„Dieťaťu potrebujeme nastavovať hranice. Jasné, že malé dieťa sa to musí naučiť. Ale postupne to, čo vidíme, u detí sa zvýši nepokoj, nesústredenosť, môže sa zvyšovať agresivita, a to správanie sa veľmi výrazne mení,“ pokračovala Klimová.
