Dezinfekcia chlórom zastaví väčšinu baktérií spôsobujúcich hnačky, bolesť brucha i infekčné ochorenia. Niektoré patogény sú však proti nemu odolnejšie. Experti, ktorých oslovila stanica BBC, preto zdôrazňujú správnu hygienu a vnímanie svojho zdravotného stavu. Sprchovanie sa pred vstupom do bazéna môže tiež zabrániť typickému zápachu chlóru.
Plávanie je jedna z najstarších voľnočasových aktivít. Prvé bazény vznikli už približne 3 000 rokov pred naším letopočtom v povodí rieky Indus. V druhej polovici 19. storočia sa začala ich popularita, najmä v Európe. S tým prišli aj požiadavky v oblasti hygieny. Verejné i súkromné bazény sa v prípade nesprávneho udržiavania môžu stať ohniskami infekcií či ochorení tráviaceho traktu a dýchacích ciest.
Stafylokoky a plavecké ucho
Jednou z nástrah sú baktérie ako stafylokoky, ktoré môžu byť infekčné u osôb s oslabenou imunitou. Profesor Stuart Khan z University v Sydney uviedol, že môžu spôsobiť kožné infekcie. V priestoroch šatní je tiež hrozba plesňových infekcií, pretože tieto patogény v teplom a vlhkom prostredí prežívajú dlhší čas.
Khan upozornil, že ďalšia častá bakteriálna infekcia je takzvané plavecké ucho, zápal vonkajšieho zvukovodu. Zvyčajne ju spôsobuje voda, ktorá zostane vo vonkajšom zvukovode dlhší čas. Nie je však prenosná z človeka na človeka. Vo vode žijú aj zriedkavé parazity zo skupiny akantaméb, ktoré môžu spôsobiť vážnu infekciu očí.
Infekcie sa šíria aj dýchacími cestami. Baktéria Legionela môže po vdýchnutí vyvolať infekčné ochorenie pľúc. Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR upozornil, že táto takzvaná legionárska choroba je závažná infekcia dýchacích ciest spôsobená vdýchnutým patogénov. Príznaky sú podobné ako pri ťažkom ochorení pľúc, vysoká horúčka, kašeľ, dýchacie ťažkosti, bolesť hlavy a slabosť.
Väčšinu zničí chlór
Prepuknutie väčšiny vysoko infekčných chorôb v spojitosti s bazénmi je však zriedkavé. Profesor Ian Young z fakulty pracovného a verejného zdravia z Toronto Metropolitan University vysvetlil, že k tomu prispieva aj dezinfekcia chlórom.
Chemické dezinfekčné prostriedky sa do 20. storočia v bazénoch nepoužívali. V niektorých častejšie vodu vymieňali alebo filtrovali. Prípadne ich budovali na kopci s cieľom zlepšiť odtekanie, alebo obsahovali odtok. Tiež využívali prirodzené prúdenie vody v oceáne či v riekach.
Prvé použitie chlóru spájajú s bazénom v americkom štáte Rhode Island v roku 1903. Táto látka podľa Khana výrazne znižuje riziko výskytu bakteriálnych hnačiek, žalúdočných kŕčov či horúčky. Vírusy sú odolnejšie než väčšina baktérií, chlór však účinkuje aj v tomto prípade.
Khan upozornil na správne pH bazéna a primeranú zásaditosť, aby bol chlór účinný. Jeho množstvo závisí aj od počtu ľudí v bazéne. Normy medzi jednotlivými krajinami sa môžu líšiť.
„Zápach (chlóru) vzniká, keď chlór reaguje s ďalšími látkami, najmú s čpavkom, ktorý sa vo vode nachádza a pochádza moču a potu,“ vysvetlil Khan. „Preto zápach potvrdzuje, že v bazéne sú telesné tekutiny, ktoré reagujú s chlórom,“ dodal.
Reakcii sa dá zabrániť napríklad dôsledným sprchovaním sa pred vstupom do bazéna. To podľa Khana pomáha odstrániť telesné tekutiny a tiež znižuje riziko infekcií. Expert tiež zdôraznil potrebu dobrého vetrania bazéna.
Niektoré parazity odolávajú
Jackie Kneeová z londýnskej univerzity hygieny a tropickej medicíny (London School of Hygiene & Tropica l Medicine LSHTM) upozornila, že parazit Cryptosporidium je proti chlóru odolný. „Pri bežnej úrovni chlóru zostáva nažive a aktívny viac než týždeň,“ dodala. Khan doplnil, že to spôsobuje štruktúrou tohto parazita.
Cryptosporidium môže byť príčinou až dva týždňov trvajúcej infekcie žalúdka. Postihnutí trpia hnačkami, zvracaním a bolesťou v oblasti brucha. Približne u 40 percent z nich sa príznaky po krátkodobom odznení ochorenia vrátia.
