Slovenské verejné financie sa v úvode tohto roka už ďalej nezhoršovali, no fiškálny konsolidačný balíček zatiaľ neviedol k zásadnému zníženiu deficitu.
„Kvartálny deficit síce v porovnaní so záverom minulého roka výrazne klesol, avšak tento pokles bol skôr len výsledkom bežnej sezónnej fluktuácie. Dvanásťmesačný kumulovaný deficit verejných financií klesol len marginálne. Naďalej ostával blízko piatich percent HDP a patril k najvyšším v rámci eurozóny i EÚ,“ uviedol analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Vyšší deficit v eurozóne aktuálne vykazujú len Francúzsko a Rakúsko, v EÚ ešte Rumunsko a Poľsko. Vyššie príjmy rozpočtu, ktoré priniesol konsolidačný balíček, boli z časti rozpustené vo vyšších výdavkoch, čo tlmilo pozitívny efekt vyššieho daňového zaťaženia.
Štátny rozpočet zatiaľ nemohol podľa analytika počítať s príjmami z novej dane z finančných transakcií, ktorá začne rozpočet podporovať až od druhého kvartálu.
V EÚ sa deficit verejných financií v úvode roka mierne zlepšil a po druhýkrát od pandémie klesol pod maastrichtskú úroveň troch percent HDP. Slovensko však aj po štatistickom očistení vykázalo deficit len jemne pod touto hranicou, a to 2,9 percenta HDP. Dvanásťmesačný schodok pritom ostáva nad päť percent HDP.
Ďalší konsolidačný balík
Fiškálna konsolidácia sa prejavila na vyšších príjmoch rozpočtu. Tie sa medziročne zvýšili o takmer dve percentá HDP, no výdavky rástli o 1,1 percenta HDP. V daňových príjmoch sa prejavili najmä vyššie príjmy z DPH a spotrebných daní.
Aj po započítaní príjmov z novej dane z finančných transakcií sa podľa Koršňáka očakáva, že deficit verejných financií tento rok ostane blízko úrovne piatich percent HDP.
Vláda bude musieť podľa jeho slov pripraviť ďalší konsolidačný balík, pričom stlačenie deficitu pod maastrichtské tri percentá HDP posunula na rok 2028.
Súčasná koalícia sa bude snažiť zachovať väčšinu štedrých sociálnych výdavkov, vrátane 13. dôchodkov a dotácií cien energií, ktoré by sa mohli zmeniť na adresnejšie formy.
Najvyššia úroveň dlhovej brzdy
Vysoké deficity sa prejavujú aj na verejnom dlhu Slovenska, ktorý v prvom štvrťroku 2025 dosiahol historické maximum 62,8 percenta HDP.
Medziročne narástol podľa analytika o 2,8 percenta HDP. Čistý dlh pritom už dosiahol najvyššiu úroveň dlhovej brzdy, a to 52 percent HDP. Domáca dlhová brzda sa reaktivuje koncom novembra, čo bude pre vládu znamenať povinnosť pripraviť vyrovnaný rozpočet.
V porovnaní s inými krajinami EÚ však slovenský dlh podľa Koršňáka stále nepatrí k najvyšším. Rastie ale rýchlejšie ako priemer regiónu. Najvyšší verejný dlh v EÚ má Grécko, a to 153 percent HDP. V regióne strednej a východnej Európy vedie Maďarsko s dlhom 75 percent HDP. Najnižší dlh majú Bulharsko a Estónsko, teda 24 percent HDP.
