Európska komisia (EK) na čele s predsedníčkou Ursulou von der Leyenovou vo štvrtok (10. 7.) v Štrasburgu podľa očakávaní ustála hlasovanie o nedôvere v Európskom parlamente (EP).
Návrh na vyslovenie nedôvery podporilo 175 europoslancov, 360 bolo proti a 18 sa zdržalo hlasovania. Na jeho prijatie bola potrebná dvojtretinová väčšina odovzdaných hlasov, ktorá zároveň predstavuje väčšinu všetkých europoslancov.
Návrh podal rumunský europoslanec Gheorghe Piperea z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR). Podporilo ho 77 poslancov EP, najmä členovia Patriotov pre Európu (PfE) a Európy suverénnych národov (ESN).
Hlavným dôvodom boli obvinenia z netransparentného konania predsedníčky počas pandémie COVID-19, a to najmä v prípade utajovaných rokovaní o miliardových nákupoch vakcín. Kritici jej vyčítajú, že odmieta zverejniť správy, ktoré si v tom čase vymieňala s generálnym riaditeľom spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom.
Odvolaniu Ursuly von der Leyenovej sa v Správach venovali aj redaktori Viliam Hauzer a Karolína Kučerová:
Hoci Súdny dvor EÚ v máji uznal právo novinárky z denníka The New York Times na prístup k týmto správam, EK ich doposiaľ nezverejnila. Europoslanci ju vinia aj zo zneužívania finančných prostriedkov EÚ či zasahovania do volieb v Nemecku a Rumunsku.
Šéfka EK považuje návrh za snahu destabilizovať inštitúcie EÚ falošnými obvineniami. Tvrdenia o zlom hospodárení pri riadení pandémie a utajovania rokovaní so šéfom Pfizeru označila za lži.
Rozprava odkryla napätie medzi skupinami
Von der Leyenovú jednoznačne podporila jej frakcia Európska ľudová strana (EPP). Hoci poslanci zo skupín socialistov a demokratov (S&D), liberálnej frakcie Obnovme Európu (RE) a Zelených/EFA kritizovali niektoré aspekty jej vedenia (napríklad oslabenie klimatických ambícií či centralizáciu moci v jej rukách), návrh na nedôveru odmietli alebo sa zdržali hlasovania.
Argumentovali napríklad tým, že nechcú nahrávať krajne pravicovým silám. Podporu pre vyslovenie nedôvery avizovali pred hlasovaním skupiny ESN, PfE a časť poslancov z ECR, Ľavice a nezaradených.
Aj keď návrh neprešiel, pondelková rozprava v pléne a rastúca kritika počas uplynulých dní odkryli napätie medzi politickými skupinami a rastúcu nespokojnosť s vedením EK aj medzi tými, ktorí ju pred rokom podporili vo funkcii.
Ak by EP návrh na vyslovenie nedôvery schválil, odstúpiť by museli okrem von der Leyenovej aj ostatní 26 komisári EK vrátane slovenského eurokomisára Maroša Šefčoviča. Europarlament schválil novú EK 27. novembra 2024 a jej mandát by sa mal skončiť v roku 2029.
Viac o odvolávaní predsedníčky eurokomisie povedala v relácii Aktuálne :24 redaktorka Karolína Kučerová:
Slovenskí europoslanci boli rozdelení
Za prijatie návrhu na vyslovenie nedôvery EK hlasovalo osem slovenských europoslancov, sedem bolo proti.
Za zachovanie Komisie pod vedením predsedníčky Ursuly von der Leyenovej hlasovala Miriam Lexmann (KDH) z najsilnejšej europarlamentnej frakcie Európska ľudová strana (EPP). Návrh odmietli aj europoslanci Ľudovít Ódor, Ľubica Karvašová, Martin Hojsík, Veronika Cifrová Ostrihoňová, Michal Wiezik a Lucia Yar (všetci RE/PS).
Za vyslovenie nedôvery EK zahlasovali Milan Uhrík a Milan Mazurek (obaja ESN/Republika), ako aj nezaradení poslanci Monika Beňová, Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Judita Laššáková, Katarína Roth Neveďalová (všetci Smer-SD) a Branislav Ondruš (Hlas-SD).
