Dlhé desaťročia fascinuje milióny ľudí po celom svete. Je mierumilovným budhistickým mníchom s neutíchajúcim zmyslom pre humor. Pre čínsku vládu je však dlhodobo jedným z najnebezpečnejších separatistov. Žiada totiž, aby spolužitie Tibeťanov s väčšinovými Chanmi bolo založené na rovnosti a vzájomnej spolupráci a Tibetu bola zaručená širšia autonómia.
Za odmietanie násilia dostal v roku 1989 Nobelovu cenu za mier. Tändzin Gjamccho, známy ako 14. dalajláma, oslávil 6. júla 90. narodeniny. V stredu oznámil, že stará tibetská budhistická inštitúcia duchovného vodcu zostane zachovaná, čím ukončil špekulácie, že by mohol byť posledným, kto túto duchovnú úlohu zastáva.
Ako duchovný a svetský vodca je dalajláma medzi Tibeťanmi hlboko rešpektovaný. Už viac ako 70 rokov žije v indickom exile, kam utiekol pred istou smrťou po potlačenom protičínskom povstaní v marci 1959. Vtedy ho nasledovalo 100-tisíc Tibeťanov a ďalší pribudli v priebehu nasledujúcich rokov.
Dalajláma sa usadil pri severoindickom meste Dharamsála, kde zriadil utečenecké tibetské centrum, v ktorom teraz sídli tibetská exilová vláda, kláštor, univerzita a školy. Autorita a neobyčajná charizma vytvárajú z dalajlámu ťažko uchopiteľný fenomén.
Vodca bez krajiny, politik a filozof svojimi myšlienkami priťahuje najrôznejšie publikum. Rešpektujú ho a prijímajú aj niektorí najvyšší predstavitelia štátov, iní sa však kvôli hrozbe zhoršenia vzťahov s Čínou s dalajlámom odmietajú stretnúť.
O Tändzinovi Gjamcchovi
Dalajláma (lama, ktorého múdrosť a cnosť sú bezbrehé ako oceán – dalaj), občianskym menom Džampal Ngawang Lozang Ješe Tändzin Gjamccho, sa narodil 6. júla 1935 v Tagcchere v Tibete v rodine roľníka a v dvoch rokoch bol rozpoznaný ako reinkarnácia 13. dalajlámu.
Za duchovného vodcu Tibetu bol vysvätený v paláci Potala v meste Lhasa, kde pod dohľadom najlepších učencov získal vzdelanie a zasvätenie vo všetkých štyroch tradičných školách budhizmu, ale aj v histórii, astrológii a iných vedách.
Plnú svetskú i duchovnú zodpovednosť, vyplývajúcu z funkcie, musel prevziať v 16 rokoch vzhľadom na postupujúcu čínsku okupáciu (čínska armáda vtrhla na tibetské územie v októbri 1950).
V rokoch 1954 až 1955 cestoval po Číne, na pozvanie Mao Ce-tunga sa zúčastnil na zasadnutí parlamentu a v roku 1956 sa stal predsedom prípravného výboru Tibetskej autonómnej oblasti. Neplodné rokovania s Čínou a vojenský zásah proti povstaniu Tibeťanov v roku 1959 ho donútili k odchodu z vlasti.
Žiadosti o nezávislosť
Počas rokov v exile predložil dalajláma Pekingu množstvo návrhov na nadviazanie seriózneho dialógu. Pôvodne pre Tibet, ktorý je od roku 1965 autonómnou oblasťou Číny, žiadal nezávislosť.
Vôľu dosiahnuť kompromis naznačil v júni 1988 pred poslancami Európskeho parlamentu. Vtedy prvýkrát verejne pripustil, že by Tibet zostal súčasťou Číny, ale správa vnútorných záležitostí by prešla do tibetských rúk a ústredná vláda by prebrala zodpovednosť za zahraničnú politiku a obranu.
Ani tieto návrhy, ktoré vyvolali vlnu kritiky medzi niektorými exilovými skupinami, čínska strana neakceptovala. Označila ich za skrytú požiadavku nezávislosti. Zvlášť medzi časťou radikálnejších mladých Tibeťanov sa však rozmáha netrpezlivosť, ktorá vyvrcholila násilnosťami v Tibete v marci 2008.
Dalajláma viackrát vyzval Tibeťanov na ukončenie násilia a pohrozil, že ak sa násilnosti vymknú kontrole, odstúpi ako politický predák tibetského ľudu.
V marci 2011 požiadal tibetský exilový parlament, aby ho oslobodil od politických funkcií formálnej hlavy štátu.
„Ak budeme musieť ešte mnoho desaťročí zostať v exile, nevyhnutne príde čas, že už nebudem schopný našu vec viesť. Preto je nevyhnutné, aby sme vytvorili solídny vládny systém, kým som toho schopný a zdravie mi slúži,“ zdôvodnil dalajláma svoje rozhodnutie. Novým tibetským premiérom v exile sa následne stal právnik Lozang Sanggjä.
Pokračujúce spory s Čínou
Dalajláma už dávnejšie vyslovil presvedčenie, že nebude v Číne znovuzrodený, ak nebude Tibet slobodný. Neskôr uviedol, že už by žiadneho nástupcu mať nemal a že po takmer piatich storočiach je čas s tradíciou skončiť.
Súčasne zdôraznil, že nikto, vrátane čínskych úradov, nemá právo vybrať jeho nástupcu „na politické účely“. Peking naopak už skôr dalajlámu varoval, že nemá právo opustiť tradíciu reinkarnácie.
Vo svojej knihe Voice for the Voiceless (Hlas za umlčaných), ktorá vyšla tento rok v marci, dalajláma napísal, že jeho nasledovník sa narodí v „slobodnom svete“, a teda mimo Číny. Peking trvá na tom, že budúceho tibetského duchovného vodcu vyberie sám. V reakcii na knihu uviedol, že by reinkarnácia dalajlámu mala dodržiavať pravidlá danej krajiny.
Dalajláma v knihe tiež vyjadruje presvedčenie, že jeho domovina je naďalej „v područí represívnej komunistickej čínskej vlády“ a že kampaň za slobodu tibetského ľudu bude pokračovať „bez ohľadu na čokoľvek“ aj po jeho smrti.
„Zmyslom života je prežiť šťastný život“
Pri príležitosti oslavy svojich 80. narodenín vystúpil dalajláma v roku 2015 na hudobnom festivale v britskom Glastonbury.
„Zmyslom života je prežiť šťastný život,“ zdôraznil vo svojom príhovore. „Všetci by sa mali vážne zamyslieť nad tým, ako urobiť 21. storočie šťastnejším. To je najlepší darček, aký mi môžete k narodeninám dať,“ dodal.
