Leto je čas dovoleniek, oddychu a ochutnávania exotických jedál, no nie všetci si môžu na dovolenkovej strave pochutnať bezstarostne. Ľudia s alergiou na roztoče by mali byť opatrní. Konzumácia kreviet či mušlí im môže spôsobiť skríženú alergickú reakciu.
„Skrížená alergická reakcia vzniká vtedy, keď máme alergiu na inhalačný alergén, najčastejšie ide o peľ. Ten má podobné bielkoviny ako niektoré druhy potravy, najčastejšie zelenina a ovocie,“ priblížila klinická imunologička a alergiologička Jaroslava Orosová v Ranných správach.
Človek s peľovou alergiou je zvyknutý na prejavy tzv. sennej nádchy len v určité obdobie v roku. Zato skrížená alergická reakcia, ktorá súvisí s peľovou alergiou, ho môže prekvapiť kedykoľvek v priebehu roka.
„Často sa stáva, že pacient napríklad šúpe mrkvu, zeler alebo petržlen, a svrbia ho ruky. Aj vtedy ide o skríženú reakciu,“ vysvetlila Orosová. Prejavuje sa podobne ako senná nádcha, a teda dráždením ústnej dutiny a očí, vodovou nádchou či kýchaním.
Pre skríženú reakciu pri alergii na peľ je podľa alergiologičky typické, že ľuďom väčšinou potraviny nevadia vo varenej forme. „Pacienti mi hovoria, že im vadí surové jablko, ale jablkový kompót alebo jablko v koláči im už nevadí,“ dodala. Bielkoviny sa však podľa nej väčšinou dajú zničiť varom.
Alergie na roztoče
V prípade, že je človek alergický na roztoče a zje kôrovce alebo mäkkýše, však môže nastať alergická reakcia s ťažším priebehom. „Roztoče obsahujú bielkovinu, ktorá sa volá tropomyozín. Tá sa nachádza aj v kôrovcoch alebo v mäkkýšoch, najčastejšie ide o krevety, kraby, homáre alebo mušle,“ vysvetlila alergiologička.
„Pacienti, ktorí majú alergiu na roztoče a vedia, že takto skrížene reagujú na morské plody, by mali byť veľmi opatrní a morské plody ideálne nekonzumovať vôbec. Prípadne by mali so sebou mať pohotovostný balíček v prípade, že by sa u nich dostavila systémová alergická reakcia. Tá môže byť nebezpečná,“ priblížila Orosová.
Pri alergii na peľ stromov, najčastejšie breza, lieska či jelša, môžu ľuďom vadiť rôzne druhy orechov, koreňovej zeleniny alebo kôstkovín, akými sú broskyne, marhule či čerešne. Pri alergii na peľ tráv to býva paradajka, pri alergii na peľ bylín zas banán, tekvica či melón, vymenovala alergiologička.
„Tieto reakcie zväčša nebývajú závažné, to znamená, že ťažkosti sa prejavujú dráždením ústnej dutiny a zväčša neprechádzajú do ťažkej alergickej reakcie. Stačí si vtedy dať svoje lieky na alergiu navyše a ťažkosti by sa mali upraviť,“ skonštatovala.
Pozrite si celý rozhovor s klinickou imunologičkou a alergiologičkou Jaroslavou Orosovou:
