Sociálna poisťovňa vysvetľuje najčastejšie nepravdy o dôchodkoch. Jedným z mýtov je, že na získanie minimálneho dôchodku stačí odpracovať 15 rokov. V skutočnosti je však potrebné odpracovať 30 rokov.
Takisto nie je pravdou, že nezamestnanému človeku, ktorý je evidovaný na úrade práce, sa toto obdobie započítava do dôchodku. Nie je to tak. Obdobie evidencie na úrade práce nie je obdobím dôchodkového poistenia. Na ďalší mýtus o tom, ako ovplyvniť výšku penzie, sme sa pozreli podrobnejšie.
Stačí lepšie zarábať posledných desať rokov pred odchodom do dôchodku a penzia bude vyššia? Nie je to tak. Sociálna poisťovňa ide na výpočet starobného dôchodku inak.
Mýtom o dôchodkoch sa v relácii Správy venoval redaktor Radoslav Šebo:
“Pri posudzovaní vášho dôchodku sa pozeráme na celú vašu aktívnu pracovnú kariéru, teda na celé obdobie vášho dôchodkového poistenia,“ ozrejmil hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr.
Rozhodujú odvody
“To bolo tak voľakedy do roku 2003, ale už od roku 2004, čiže už dvadsať rokov platí, že pri výpočte vášho dôchodku zoberie do úvahy celý ten aktívny život. To, ako dotyčný poistenec, budúci dôchodca, platil odvody,“ vysvetlil odborník na dane a dôchodky Jozef Mihál.
“Keď zarábal viac ako iní, no tak má väčšiu zásluhu, viac platil do Sociálnej poisťovne, má väčší dôchodok. Keď menej zarábal, má menší,“ povedal ekonóm Viliam Páleník.
Odborník na dôchodky vysvetľuje, že snaha zvýšiť si penziu na poslednú chvíľu, je zbytočná. Platí to v tom roku, keď poistencovi vzniká nárok na odchod do starobného dôchodku.
“Ten úplne posledný rok, v ktorom ten občan odchádza do dôchodku, sa síce započíta do obdobia dôchodkového poistenia, do tých tzv. odpracovaných rokov, ale samotná výška zárobku, výška odvodov, sa už pri výpočte dôchodku neberie do úvahy,“ dodal Mihál.
V praxi to znamená, že ak niekto splní podmienky na odchod do starobného dôchodku kedykoľvek v tomto roku, na výšku penzie budú mať vplyv len zárobky do konca roka 2024.
