Mesto Srebrenica, ležiace na východe Bosny a Hercegoviny, napísalo jeden z najhroznejších a najkrvavejších príbehov vojny na Balkáne.
Išlo o najhorší zločin spáchaný na civilnom obyvateľstve počas konfliktu v Bosne a Hercegovine a zároveň najkrvavejší vojnový zločin v Európe od konca druhej svetovej vojny.
Masaker v bosnianskom meste bol krvavým vyvrcholením občianskej vojny v Bosne a Hercegovine z rokov 1992 – 1995 po rozpade Juhoslávie. Od tragických udalostí z júla 1995, kedy bosnianskosrbské sily zavraždili viac než 8 000 bosnianskych moslimských mužov a chlapcov, uplynie v piatok (11. 7.) 30 rokov.
Po rozpade mnohonárodnostného juhoslovanského štátneho zväzku sa rozhorela na Balkáne začiatkom 90. rokov minulého storočia občianska vojna. V srebrenickej enkláve, ktorú vyhlásila v roku 1993 Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov (OSN) za bezpečnú zónu, žilo počas vojny v bývalej Juhoslávii viac ako 40-tisíc moslimov, z nich tvorili polovicu utečenci z okolitých obcí.
Masakru v Sebrenici sme sa v Správach venoval aj redaktor Lukáš Bahník:
Po kolená v krvi
Predzvesťou obrovskej tragédie boli slová vtedajšieho prezidenta Republiky Srbskej Radovana Karadžiča. „Budú sa brodiť po kolená v krvi,“ sľuboval Srebrenici.
Toto východobosnianske mesto vyhlásila Bezpečnostná rada OSN rezolúciou zo 16. apríla 1993 za bezpečnú oblasť, ktorú chránili holandskí vojaci mierových jednotiek OSN. Napriek tomu na ňu zaútočili 11. júla 1995 bosnianskosrbské sily pod velením generála Ratka Mladiča.
Po obsadení Srebrenice Srbi oddelili ženy a deti od chlapcov a mužov. Asi 23-tisíc žien, detí a starcov odviezli autobusmi na moslimské územie, pričom boli vystavení násiliu, vrátane vrážd a znásilnení. Mužov nemilosrdne likvidovali a ich telá zahrabávali do jám a zahrnuli buldozérmi. O život prišlo viac ako 8 000 bosnianskych Moslimov.
Doteraz bolo identifikovaných a riadne pochovaných približne 7 000 obetí, približne 1 000 je stále nezvestných. Aj tri desaťročia po genocíde v Srebrenici príbuzní stále hľadajú a pochovávajú pozostatky moslimských mužov a chlapcov zabitých bosnianskosrbskými silami.
Mäsiar z Bosny
Najhľadanejšieho balkánskeho vojnového zločinca Ratka Mladiča, prezývaného „mäsiar z Bosny“, sa podarilo chytiť až po 16 rokoch strávených na úteku, v máji 2011 na základe anonymného udania. Nezamaskovaného Ratka Mladiča chytila srbská tajná služba v dedinke Lazarevo na severovýchode Srbska chudobného bez podpory a ochrany.
Radovanovi Karadžičovi sa podarilo unikať pred spravodlivosťou trinásť rokov až do júla 2008, keď ho chytili na jednom z belehradských sídlisk, kde žil nerušene ako odborník na alternatívnu medicínu pod menom Dragan Dabič.
Bývalého vodcu bosnianskych Srbov Radovana Karadžiča odsúdil v marci 2016 Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v Haagu za srebrenickú genocídu a ďalšie zločiny na 40 rokov odňatia slobody. Odvolací súd mu v marci 2019 zvýšil trest na doživotie.
Generála Ratka Mladiča odsúdil haagsky tribunál v novembri 2017 na doživotie za genocídu, vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti. Mladič požiadal začiatkom minulého mesiaca o predčasné prepustenie zo zdravotných dôvodov.
Mnohí srbskí a bosnianskosrbskí predstavitelia naďalej oslavujú 80-ročného Karadžiča aj 83-ročného Mladiča ako hrdinov, ktorí umožnili vznik Republiky srbskej.
Valné zhromaždenie OSN schválilo 23. mája 2024 rezolúciu, ktorou vyhlásilo 11. júl za medzinárodný deň pamiatky obetí genocídy v Srebrenici. Tento krok sa stretol so silným odporom Srbska a bosnianskych Srbov, ktorí popierajú genocídu v Srebrenici, hoci to potvrdili dva súdy OSN.
Ešte pred tým, v januári 2009, vyhlásil Európsky parlament 11. júl za Európsky deň spomienky na obete tejto genocídy.
