Rozhodnutie dať sa zaočkovať proti ochoreniu COVID-19 nebolo primárne ovplyvnené demografickými faktormi či kognitívnym štýlom jednotlivca. Ovplyvnili ho najmä jeho politické postoje a dôvera v inštitúcie.
Vyplýva to z rozsiahlej medzinárodnej štúdie. Vypracovali ju Ján Žilinský z Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) a Yannis Theocharis z Technickej univerzity v Mníchove.
Štúdia analyzovala dáta od viac ako 19-tisíc respondentov z európskych krajín, USA a Brazílie. Vyšla v prestížnom časopise Humanities & Social Sciences Communications.
„Výsledky štúdie ďalej potvrdili, že aj všeobecná nespokojnosť s fungovaním demokracie hrala konzistentnú, aj keď o niečo menšiu úlohu pri rozhodovaní o očkovaní,“ priblížil slovenský vedec.
Dodal, že riziko odmietania vakcinácie zvyšovala v niektorých krajinách tiež preferencia sociálnych sietí ako primárneho zdroja správ. Sledovanie tradičných médií sa spájalo s nižšou mierou odmietania zaočkovania.
Kľúčová je dôvera v inštitúcie a vládu
Autori výskumu na základe dát takisto zistili, že intervencie v podobe vyvracania hoaxov a dezinterpretácií, súvisiacich s očkovaním, nemali prierezový zásadný vplyv.
„Zistili sme, že záujem ľudí o čítanie faktických korekcií súvisel s nižšou mierou odmietania vakcín len v troch z devätnástich krajín. Konkrétne v Srbsku, Maďarsku a Spojenom kráľovstve,“ dodal Žilinský.
Snaha o zvýšenie zaočkovanosti v demokratických spoločnostiach by sa tak na základe zistení v prieskume nemala zameriavať len na vyvracanie dezinformácií o bezpečnosti vakcín. Zástupca SAV zdôraznil, že pre úspech preventívnych programov je rovnako kľúčová dôvera ľudí vo verejné inštitúcie a vládu.
Upozornil zároveň, že treba oddeliť globálny protivládny postoj – presvedčenie, že svet riadia tajné spolky – a špecifickú nespokojnosť s národnou vládou ako dva oddelené dôvody odmietnutia vakcín.
Pochopenie tohto rozdielu a budovanie inštitucionálnej dôvery by sa preto podľa neho malo vnímať ako dlhodobá investícia do verejného zdravia. „Ak chýba politická a inštitucionálna dôvera, značná časť populácie nemusí byť ochotná prijať ani tie najlepšie vedecké riešenia,“ uzatvoril Žilinský.
