Ukrajina podniká právne kroky na vymáhanie siedmich miliárd dolárov (cca šesť mld. eur) od ruského koncernu Gazprom za porušenie kontraktov. Ide o sumy, ktoré jej už v minulosti priznali medzinárodné súdy. Ukrajinský Naftogaz žiada zhabanie ruského majetku.
Právoplatné rozhodnutia medzinárodných súdov už Ukrajine priznali náhrady za majetok, o ktorý prišla po ruskej anexii Krymu v roku 2014. Ide o približne päť miliárd dolárov (zhruba 4,3 mld. eur) za plynárenské zariadenia a infraštruktúru, ktoré Gazprom nezákonne prevzal.
„Tím Naftogazu dosiahol kľúčové víťazstvo na energetickom fronte. Rusko musí toto rozhodnutie dodržať podľa medzinárodného práva,“ uviedol v apríli 2023 vtedajší CEO Naftogazu Oleksij Černyšev.
Moskva nerešpektuje rozhodnutia súdov
Moskva už dlhšie nerešpektuje rozhodnutia medzinárodných súdov. Tvrdí, že tieto rozsudky sú v rozpore s ich vlastnými zákonmi a ústavou. Preto Ukrajina začala hľadať spôsob, ako vymôcť peniaze zabavením ruského majetku v zahraničí, napríklad v USA, Británii a Holandsku.
Najnovšie súdy rozhodli, že Rusko musí Ukrajine zaplatiť ďalších 1,3 miliardy dolárov (cca 1,1 mld. eur) za to, že nevyplatilo poplatky za prepravu plynu.
„Naši veľvyslanci dostanú 21. júla podrobné inštrukcie, ako postupovať pri vymáhaní týchto finančných prostriedkov,“ povedal prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj.
Rusko by mohlo prísť o bankové účty, nehnuteľnosti či lode Gazpromu. Už v minulosti sa stalo, že západné krajiny zmrazili ruské aktíva. Napríklad v marci 2022 holandská centrálna banka zmrazila aktíva v hodnote 200 miliónov eur.
Sporom proti ruskému Gazpromu sa v relácii Správy venoval redaktor Jakub Horáček:
Krajiny uspeli v sporoch
V poslednom období aj ďalšie krajiny uspeli v sporoch proti Gazpromu. Česká spoločnosť ČEZ podľa rozhodnutia arbitráže z februára 2025 má nárok na 42 miliónov eur za nízke dodávky plynu.
Rakúsky OMV v novembri 2024 uspel v arbitráži týkajúcej sa nepravidelných dodávok do Nemecka, rozhodnutie hovorí o sume 230 miliónov eur. Slovenská opozícia vyzýva vládu, aby na Gazprom podala podobnú medzinárodnú žalobu. Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD) to odmieta.
V súčasnosti tečie ruský plyn na Slovensko jedinou trasou cez plynovod TurkStream. Pod hladinou Čierneho mora prejde stovky kilometrov do Turecka a odtiaľ pokračuje vnútrozemím Bulharska, Srbska a Maďarska.
Je to dlhšia a komplikovanejšia cesta, no umožňuje Gazpromu obísť Ukrajinu. Slovenský SPP už v minulosti upozorňoval, že kapacita tohto plynovodu nepostačuje na pokrytie celej domácej spotreby.
“Tým pádom sa Slovensko, hlavne SPP, dostáva do situácie, kedy musí hľadať alternatívy, musí si ich zaisťovať, musí za ne platiť,“ zhodnotil analytik a odborník na energetiku Radovan Potočár.
“Okamžite v momente, ako Gazprom nebol schopný dodať sem zazmluvnené množstvo plynu, mali sme ísť na arbitráž. To, čo spravili Rakúšania, to, čo spravili Česi,“ vyjadril sa poslanec NR SR Marián Viskupič (SaS).
Ohrozenie platného kontraktu
Podľa Sakovej si ruský dodávateľ plynu naopak plní všetky záväzky. Preto naň odmieta podať žalobu. Ministerka tvrdí, že by to ohrozilo platný kontrakt, ktorý má Slovensko s Gazpromom do roku 2034.
“Pre Slovensko je stále tento kontrakt výhodný, lebo tam neplatíme tranzitné poplatky,“ vyhlásila Saková.
Ministerka upozorňuje, že žalobu môže podať aj samotný ruský energetický gigant. A to po roku 2027, keď Slovensko spolu s ostatnými krajinami Európskej únie prestane odoberať ruský plyn. V takom prípade by sa Slovensko mohlo odvolať na tzv. vis maior, teda výnimočné okolnosti, ktoré mu znemožnili dodržať zmluvu.
“Poukázať na to, že je tu zásah vyššej moci. Je tu legislatíva, ktorá bráni odoberať plyn, a tým pádom bude vec zrejme obhájiteľná pred arbitrážou alebo súdmi,“ pokračoval Potočár.
Ešte pred mesiacom bol premiér Robert Fico (Smer-SD) k tejto možnosti skeptický. “Nie je žiadny dôvod, aby sme tento spor vyhrali. Na vis maior sa každý vykašle,“ povedal koncom júna 2025 Fico.
Premiér však napokon právne zastúpenie Európskej komisie v prípadnej arbitráži s Gazpromom prezentoval ako jednu z garancií, ktorú v rámci rokovaní od Bruselu dostal. “Toto však nič nemení na tom, že návrh na zastavenie toku ruského plynu po 1. januári 2028 nikdy nepodporíme,“ dodal Fico.
