Zlodejov v predajniach na Slovensku je čoraz viac a sú agresívnejší. Také sú skúsenosti obchodníkov. Nepomohlo ani zvýšenie pokút za krádeže do 700 Eur. Novela zákona platí od februára. Ešte predtým však narástla hranica, keď je krádež ešte priestupkom, a nie trestným činom, práve na 700 eur. Ministerstvo spravodlivosti tvrdí, že pracuje na ďalších riešeniach.
Obchodníci žiadajú od štátu pomoc. Zvýšenie pokút nestačilo. „Aby sme dokázali efektívne postihovať najmä tých zlodejov, ktorí spájajú tieto činy s vysokou formou agresie, kde ohrozujú zákazníkov, alebo zamestnancov, kde sa vyhrážajú smrťou, alebo používajú pri krádežiach rôzne zbrane,“ hovorí riaditeľ Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič.
„Ide o koordinované takpovediac až nájazdy organizovaných skupín, ktoré sa presúvajú medzi predajňami. Dajú si vedieť kde, kedy aká súkromná bezpečnostná služba je, alebo nie je a prídu vo väčšom počte. Evidentne nekradnú tovar pre vlastnú spotrebu, pretože odcudzujú veľké množstvá tovaru, ide o množstvá na celé kartóny,“ uvádza vedúci úseku komunikácie LIDL Tomáš Bezák.
Priestupkovému zákonu sa v Správach venovala redaktorka Natália Krížová:
Špecifiká Slovenska
Štátny tajomník ministerstva spravodlivosti hovorí, že aj keď sa počet krádeží zvyšuje vo všetkých krajinách V4, Slovensko má špecifiká.
„Tu je nárast agresie a nárast agresie je spojený aj s tým, že verejnosť bola zavádzaná tézou, že kradnúť sa oplatí. Kradnúť sa neoplatí. Súčasný právny stav umožňuje efektívnu represiu,“ vysvetľuje štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Milan Hodás.
Sankcie za krádeže do 700 eur sú od februára vyššie. „Zároveň bolo presne definované, aké výšky sankcie hrozia pri takomto konaní. Či už je to do 1 400 eur, alebo za opakovaný priestupok do 15 mesiacov do dvetisíc eur,“ objasňuje profesor Právnickej fakulty UK v Bratislave Tomáš Strémy.
Podľa ministra je viac krádeží pre infláciu a horšiu finančnú situáciu ľudí. Trestom pre tých, ktorí pokutu nemajú z čoho zaplatiť, podľa neho môžu byť verejnoprospešné práce.
„Ústava umožňuje ukladať takzvané drobné obecné služby aj za priestupky. Myslím si, že by to bolo prospešné aj pre mestá a obce. Bolo by to tiež určitým spôsobom odstrašujúce pre páchateľov, keď by v oranžovej vestičke museli zametať ulicu, napríklad,“ myslí si minister spravodlivosti SR Boris Susko (Smer-SD).
Tomáš Strémy vysvetľuje, že nejde o trest, ale o umožnenie vykonať takúto službu ako keby v prospech spoločnosti, a tým nasmerovať páchateľa k vnútornej náprave.
