Na hlavný obsah

Slovensko čelí dlhodobému problému s túlavými psami: Zodpovednosť obcí a štátu zostáva len na papieri

Mnohé slovenské útulky už nemôžu prijímať nové zvieratá.

Slovensko čelí dlhodobému problému s túlavými psami: Zodpovednosť obcí a štátu zostáva len na papieri
Majitelia psov často nedodržiavajú svoje povinnosti. Foto: STVR

Problém túlavých psov na Slovensku je rozšírený naprieč viacerými mestami a obcami. U ľudí vyvoláva obavy o bezpečnosť a zdravie. Hoci zákon stanovuje jasné pravidlá, prax často vyzerá inak. Najviac to pocítili práve tí, ktorí za záchranu zvierat dennodenne bojujú – útulky a občianske združenia.

„Problém s túlavými psami je skutočný a rozhodne nie je zveličovaný. Často však za ním stojí ľudská nezodpovednosť,“ povedala Zuzana Čáňová zo Slobody zvierat, ktorá má s odchytom psov bohaté skúsenosti. Podľa nej majitelia často nedodržiavajú svoje povinnosti, predovšetkým kastráciu zvierat, zákrok, ktorý by výrazne znížil počet nechcených šteniat.

Hoci si pod pojmom túlavý pes často predstavíme opustené zviera bez majiteľa, realita je zložitejšia. Mnohé psy sa len zatúlajú a vďaka povinnému čipovaniu ich možno vrátiť pôvodným majiteľom. „No sú aj také, ktorých sa ľudia zbavia zámerne, alebo sa narodili na ulici. Tie bývajú najviac ohrozené a najťažšie umiestniteľné,“ pokračovala Čáňová.

Zákon jasne stanovuje, že odchyt túlavých zvierat je v kompetencii obcí, ktoré môžu uzavrieť zmluvu s útulkom alebo schválenou osobou. Štát sa mal podieľať na zriaďovaní karanténnych staníc, ale zo stovky zariadení boli iba dve zriadené priamo štátom. „Je to žalostne málo vzhľadom na situáciu,“ okomentovala situáciu Čánová.

Útulky suplujú úlohu štátu

Neziskové organizácie tak suplujú úlohy štátu, a pritom často nemajú ani základnú finančnú podporu. „Z plánu obnovy sme žiadali financie na kastračné programy či podporu útulkov. Ale neprišlo nič. Ani cent,“ dodala. Situáciu podľa nej zhoršuje aj snaha štátu obmedziť financovanie občianskych združení z dvoch percent daní, ktoré sú pre mnohé útulky existenčné.

Dlhodobo najviac postihnuté oblasti sú východné Slovensko a rómske osady, kde dochádza k nekontrolovanému množeniu psov. Ako zdôraznila Čáňová, nekastrujú nielen v osadách, ale ani v majoritnej spoločnosti. “Kastrácia je pritom najefektívnejší spôsob, ako znížiť počet nechcených zvierat,“ podotkla.

Mnohé slovenské útulky už nemôžu prijímať nové zvieratá. Pomoc prichádza zo zahraničia, najmä vo forme adopcií, ktoré zachraňujú aj staršie či hendikepované psy.

O problémoch s túlavými psami porozprávala v relácii Aktuálne :24 Zuzana Čáňová zo Slobody zvierat:

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko