Na Slovensku pretrvávajú problémy, pokiaľ ide o boj proti korupcii. V výročnej správe o stave právneho štátu v členských krajinách Európskej únie to v utorok (8. 7.) uviedla Európska komisia. Panujú podľa nej aj obavy ohľadne zhoršenia situácie médií a tlaku na občianska spoločnosť.
„Systém súdnictva sa naďalej stretáva s problémami, pokiaľ ide o jeho efektivitu, najmä v administratívnych prípadoch,“ píše komisia v správe, ktorá má 28 strán. Za problematickú oblasť označuje najmä boj proti korupcii.
„Niekoľko prípadov na vysokej úrovni bolo premlčaných alebo preklasifikovaných iba na priestupky. Ukončenie špecializovaných protikorupčných subjektov (Národná kriminálna agentúra a Úrad špeciálnej prokuratúry, pozn. redakcie) viedlo k meškaniu vyšetrovania prevedených na iné orgány a k výraznému poklesu počtu vyšetrovaných prípadov korupcie,“ uvádza dokument.
Nedostatky zaznamenala únijná exekutíva aj v oblasti médií. „Zrušenie predchádzajúceho verejnoprávneho vysielania a zriadenie nového subjektu naďalej vyvoláva obavy ohľadne autonómie verejnoprávnych médií,“ hovorí správa a dodáva, že na Slovensku „neboli prijaté žiadne opatrenia na zlepšenie bezpečnosti a pracovného prostredia novinárov“. Tlaku podľa Európskej komisie čelia aj občianska spoločnosť.
EÚ exekutíva rovnako ako v minulých rokoch rozdelila hodnotenie do štyroch kapitol, venovaných justícii, boju proti korupcii, pluralite médií a celkovej kontrole a vyváženosti inštitúcií.
Celkovo Európska komisia konštatovala, že Slovensko nedosiahlo „žiadny pokrok v zabezpečení efektívneho a nezávislého vyšetrovania a stíhania prípadov korupcie na vysokých pozíciách“. Žiadny pokrok tiež nenastal v posilnení redakčnej nezávislosti verejnoprávnych médií ani pri vytváraní záruk pre zlepšenie bezpečnosti a pracovného prostredia novinárov.
Správe EK sa v Správach venovala aj redaktori Viliam Hauzer a Karolína Kučerová:
Výhrady rezortu spravodlivosti
Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR má výhrady voči niektorým častiam správy o stave právneho štátu, ktorú v utorok vydala Európska komisia (EK). Hodnotenia EK nezohľadňujú podľa rezortu situáciu na Slovensku objektívne. Výhrady má aj k metodológii prípravy správy.
Napríklad pri odporúčaní stíhať prípady korupcie na vysokých miestach MS reagovalo, že správa nesprávne vyhodnocuje informácie a zdroje a viaceré kritické tvrdenia často ničím nepodkladá. Informoval o tom Dalibor Skladan z tlačového oddelenia MS.
Rezort napríklad reagoval na negatívne hodnotenie EK k ukončeniu trestných stíhaní prípadov korupcie.
„V tejto súvislosti uvádzame Generálnou prokuratúrou SR poskytnuté informácie o ukončených trestných stíhaniach osôb pre trestné činy korupcie. Z uvedeného vyplýva nárast stíhaní a obžalôb v oblasti korupcie. V roku 2022 bolo 168 odstíhaných osôb z toho 83 obžalovaných, v roku 2023 bolo 160 odstíhaných osôb z toho 76 obžalovaných a v roku 2024 bolo 240 odstíhaných osôb z toho 136 obžalovaných,“ uviedlo MS.
Na odporúčania komisie ministerstvo reagovalo, že súčasná vláda nedostala „v princípe žiadne nové odporúčanie a všetky odporúčania sú výsledkom činnosti predchádzajúcich vlád“. Naopak, EK podľa MS konštatuje „konečne istý pokrok v plnení odporúčaní, čo sa nepodarilo predchádzajúcim vládam“.
Dodatočné záruky
Eurokomisia odporučila Slovensku zaviesť aj dostatočné záruky nezávislosti pri odvolávaní členov Súdnej rady SR. „Ministerstvo spravodlivosti pripravuje zmeny v tejto oblasti s cieľom splnenia odporúčania, avšak kvôli ústavnému zákonu schválenému počas funkčného obdobia predchádzajúcej vlády bude na zmenu potrebná ústavná väčšina,“ reagovalo MS.
Odporúčanie zaviesť záruky pre sudcov v prípade stíhania na základe trestného činu ohýbania práva vníma rezort ako kritiku legislatívnych krokov predchádzajúcej vlády.
„Tento trestný zaviedli do trestného poriadku v čase pôsobenia Márie Kolíkovej ako ministerky spravodlivosti. Kvôli tomuto problematickému kroku sme sa ocitli v situácii, keď sme za zavedenie trestného činu ohýbania práva kritizovaní nie len zo strany Európskej komisie, ale aj na iných medzinárodných fórach,“ vysvetlil rezort spravodlivosti. Keďže je tento trestný čin jeden z míľnikov plánu obnovy, vláda ho podľa MS nemohla zrušiť.
„Vďaka dodatočným vysvetleniam správa konečne zohľadňuje, že rozhodnutiami podľa paragrafu 363 Trestného poriadku sa nezastavuje trestné konanie, ale že ide o rozhodnutia, ktorými sa iba rušia nezákonné rozhodnutia vydané policajtmi alebo prokurátormi v prípravnom konaní,“ uviedlo MS s tým, že správa tiež „konečne“ reflektuje aj pozitívne aspekty uplatňovania paragrafu 363.
EK má naďalej výhrady k silným právomociam generálneho prokurátora. „Európska komisia pritom ale nezohľadňuje, že generálny prokurátor nemôže postupovať svojvoľne, ale striktne v medziach zákonnosti a svoje rozhodnutia musí odôvodniť,“ reagoval rezort.
