O dôchodkoch vo verejnom priestore, najmä na sociálnych sieťach, často kolujú rôzne mýty a nepresnosti. Hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr vysvetlil okrem iného aj to, ako sa pre ľudí vyrátava dôchodok a či naň majú nárok aj ľudia, ktorí nepracovali.
„Pre účely starobného dôchodku Sociálna poisťovňa posudzuje vaše obdobie dôchodkového poistenia počas celého aktívneho pracovného života, spravidla zo zárobku od roku 1984,“ vysvetľuje Kontúr v súvislosti s výškou starobných dôchodkov.
Mýtus, že na starobný dôchodok má nárok aj človek, ktorý nepracoval, hovorca Sociálnej poisťovne taktiež vyvrátil. Podľa jeho slov je totiž potrebné odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, čiže pracovať aspoň 15 rokov.
Minimálny dôchodok
„Treba však rátať s tým, že suma dôchodku bude pri takomto nízkom počte odpracovaných rokov tiež nízka,“ doplnil.
Na minimálny dôchodok však 15 odpracovaných rokov nestačí. Podmienkou získania nároku na minimálny dôchodok je mať aspoň 30 rokov tzv. kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia.
„Zákon presne stanovuje, ktoré obdobia dôchodkového poistenia sa hodnotia na účely minimálneho dôchodku, a nie každé získané obdobie je obdobím, ktoré sa zarátava na účely minimálneho dôchodku,“ vysvetlil Kontúr.
Výpočet výšky penzie je individuálny. Tým pádom podľa Kontúra aj zamestnanci, ktorí pracovali v rovnakej firme a na rovnakej pozícii, môžu dostávať rozličnú sumu.
„Suma dôchodku závisí od dĺžky obdobia dôchodkového poistenia, od výšky hrubých zárobkov, ktoré ste za svoj pracovný život získali, a tiež to, či ste boli sporiteľom v 2. dôchodkovom pilieri (vtedy sa alikvotná časť dôchodku kráti) a či ste pracovali a odvádzali poistné aj po vzniku nároku na dôchodok (vtedy sa suma dôchodku zvyšuje),“ uviedol.
Nezamestnané osoby a predčasné dôchodky
Kontúr taktiež pripomína, že štát za nezamestnané osoby evidované na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny neplatí dôchodkové poistenie. Ak občan chce, aby sa toto obdobie započítalo, môže si ho dobrovoľne dodatočne uhradiť.
Mnohí ľudia sa pýtajú aj na predčasný starobný dôchodok. Ak ho niekto poberá a dovŕši dôchodkový vek, suma jeho dôchodku sa nemení a nemení sa teda ani o odpočítané percentá. Mení sa iba názov dávky, z “predčasného starobného dôchodku“ sa stane „starobný dôchodok“. Výška však ostáva rovnaká, Sociálna poisťovňa ho už len každoročne zvyšuje podľa zákona.
Ako vysvetľuje Kontúr, percentá sa vrátia iba tomu, komu výplatu predčasného dôchodku zastavili preto, že popri ňom začal pracovať a dôchodok mu nevyplácali až do dosiahnutia dôchodkového veku. V takom prípade sa po dovŕšení veku suma zvýši o percentá za obdobie, keď výplata neprebiehala.
Ak poberateľ predčasného dôchodku dovŕši dôchodkový vek, Sociálna poisťovňa mu neposiela nové rozhodnutie. „Už v rozhodnutí o priznaní predčasného starobného dôchodku má uvedený dátum, kedy dovŕši dôchodkový vek. Po dovŕšení dôchodkového veku sa predčasný starobný dôchodok stáva starobným dôchodkom,“ vysvetlil hovorca.
Invalidné dôchodky a siroty
Podľa Sociálnej poisťovne častým omylom je aj domnienka, že invalidný dôchodca nesmie pracovať. Ak mu to zdravotný stav dovoľuje, môže pracovať bez obmedzenia, bez ohľadu na typ pracovného pomeru, počet hodín či výšku zárobku.
Aj siroty môžu pracovať, práca nemá vplyv na nárok ani na výplatu sirotského dôchodku. „Nárok na sirotský dôchodok má nezaopatrené dieťa. Výkon zamestnania (akýkoľvek pracovno-právny vzťah) nemá vplyv na výplatu, ani na výšku sirotského dôchodku,“ tvrdí Kontúr.
Tento nárok nestrácajú ani vtedy, keď sa vydajú, oženia, stanú sa rodičmi alebo sa odsťahujú z domácnosti rodiča. Dôležité je, aby boli stále nezaopatreným dieťaťom.
Nepresnosť, ktorej mnohí veria, je podľa Kontúra aj to, že sa dôchodky vyplácajú pozadu ako mzda. Podľa Martina Kontúra sa však vyplácajú vopred, v stanovený deň v danom mesiaci. To znamená, že napríklad dôchodok za január príde už v januári, presne v dátume, ktorý vám Sociálna poisťovňa určila.
