Britský denník The Guardian nedávno označil slovenské kúpeľné mestá za jedno z najlepšie strážených tajomstiev Európy. Predsedníčka Asociácie kúpeľov Slovenska Janka Zálešáková sa však s označením „tajomstvo“ nestotožňuje.
„Sme veľmi dobre známi u profesionálov v rámci Európskej únie (EÚ) a patríme medzi päť najvýznamnejších európskych krajín, ktoré majú liečebné kúpeľníctvo zaradené do verejnej zdravotnej starostlivosti,“ povedala v rozhovore v Aktuálne :24.
Pacientov, ktorí prichádzajú na liečenie hradené z verejného zdravotného poistenia, je však podľa Zálešákovej stále menej. „Vidíme to ako veľký problém. Stav obyvateľov Slovenska sa isto nezlepšil natoľko, že by kúpeľnú zdravotnú starostlivosť nepotrebovali,“ uviedla.
Problém vidí v znížení objemu financií určených na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. „Úhradovou vyhláškou sa od roku 2022 vymedzuje percento z objemu, ktorý ide na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, a pre kúpeľnú starostlivosť je to percento nižšie ako pred pandémiou. Náklady však enormne stúpli,“ vysvetlila Zálešáková.
Oproti predošlým rokom však podľa nej stúpol počet samoplatcov. „No napriek tomu, že ich je viac, v kúpeľoch zostávajú kratšie,“ dodala.
Slovenské kúpele lákajú aj zahraničných klientov. Tých je však stále menej ako pred pandémiou koronavírusu. „Zahraniční pacienti k nám nechodia na krátkodobé wellness pobyty, tie sú všade. Chodia k nám takí, ktorým to ich zdravotná poisťovňa preplatí,“ povedala. Slovensko je podľa nej považované za krajinu s vysokokvalitnou kúpeľnou starostlivosťou, a to najmä v susednom Česku, Rakúsku aj Nemecku.
