Správa Tatranského národného parku (TANAP) naďalej povoľuje ťažbu dreva v lokalitách, kde žije ohrozený hlucháň hôrny. Tvrdí to iniciatíva My sme les. Podľa nej sa tak deje v čase, keď je Slovensko pod drobnohľadom Európskej komisie (EK), pretože zlyhávame v ochrane tohto vzácneho živočícha.
Správa TANAP-u reaguje, že vykonáva manažmentové opatrenia odborne, v zmysle platnej legislatívy a s rešpektom k Programu záchrany hlucháňa a obvinenia odmieta.
Iniciatíva tvrdí, že Správa TANAP-u od januára povolila ťažbu v siedmich lesných porastoch v Žiarskej doline v Západných Tatrách, v Pavúčej doline pod Kriváňom, v Monkovej doline v Belianskych Tatrách a nad Podspádmi neďaleko Kacvínskej poľany.
„V januári bol pritom Ministerstvom životného prostredia SR schválený Program záchrany hlucháňa hôrneho, ktorý presne určuje, v ktorých lokalitách sa nesmú robiť žiadne zásahy. Správa TANAP-u nerešpektuje tento dokument a vystavuje Slovensko stotisícovým sankciám od EK,“ uvádzajú aktivisti.
Ťažbe v biotopoch hlucháňa hôrneho sa v relácii Správy venovala Miriam Hozzová:
Iniciatíva Správu TANAP-u v apríli písomne upozornila na nezodpovedné povoľovanie ťažieb dreva v rozpore so spomínaným programom envirorezortu. Napriek tomu správca národného parku podľa aktivistov vydal ďalšie súhlasy na spracovanie náhodnej ťažby dreva v lokalitách, kde sa vykonávať nemajú.
„Populácia hlucháňa sa za dve desaťročia prepadla o viac než polovicu. Hlucháň hôrny je dôležitý druh, ktorý indikuje zdravé horské lesy. Najväčším problémom je úbytok jeho biotopov práve v dôsledku ťažby dreva,” upozorňuje Miroslav Kaliský z iniciatívy My sme les.
Výzva pre Správu TANAP-u
Aktivisti dodávajú, že ani po verdikte Súdneho dvora Európskej únie z roku 2022 neboli prijaté kľúčové opatrenia, ako je zonácia národných parkov či zastavenie ťažby dreva v jeho biotopoch.
„Slovensko v májovom upozornení dostalo dva mesiace na odpoveď a napravenie nedostatkov. V opačnom prípade môžeme čeliť vysokým finančným sankciám. Pokračujúce schvaľovanie ťažieb v biotope hlucháňa naznačuje, že Slovensko nedostatky neodstránilo a naďalej pokračuje v činnostiach, pre ktoré štátu hrozí pokuta,“ upozornila iniciatíva.
Správu TANAP-u vyzýva na okamžité zastavenie povoľovania ťažieb dreva v biotope hlucháňa. „Kde sú lokality s aktívnym manažmentom, tam sa vykonávajú lesohospodárske činnosti. Naopak, v lokalitách s pasívnym manažmentom sa bezzásah rešpektuje,“ uviedla v reakcii hovorkyňa Správy TANAP-u Nina Obžutová.
„Keďže zonácia je v štádiu prípravy, v súčasnosti vychádzame z platného Programu záchrany hlucháňa hôrneho a platných rozhodnutí orgánov ochrany prírody. Povinnosť vykonávať asanačnú ťažbu ukladá obhospodarovateľovi lesa zákon o lesoch,“ dodala.
Ochranári preto odmietajú šírenie neodborných vyjadrení niektorých aktivistov v súvislosti s porušovaním Programu záchrany hlucháňa a zón s pasívnym manažmentom.
Ide vraj o „ničím nepodložené nezmysly“
Správa TANAP-u tiež odmieta, že sa v súčasnosti zasahuje do lokalít s navrhovaným pasívnym manažmentom hlucháňa.
„Obdobné, ničím nepodložené nezmysly šírili aktivisti aj v minulosti, pričom neuviedli presnú lokalitu – porast alebo dielec, kde by k takýmto zásahom malo dochádzať. Napríklad v súčasnosti v spomenutých lokalitách sú porasty aj s pasívnym aj aktívnym manažmentom,“ podotkla Obžutová.
V lokalite Pavúčia dolina nie je podľa nej navrhovaný pasívny manažment hlucháňa a ani nebol. Napriek tomu sa v tomto území hlucháň vyskytuje. Dodala, že v niektorých lokalitách je aktívny manažment so silnými zásahmi do štruktúry porastov žiaduci vo vzťahu k hlucháňovi, preto sú súčasťou zón s aktívnym manažmentom.
Konkrétne v tejto lokalite bolo ponechaných niekoľko desiatok stromov na „dožitie“ a následný prirodzený rozklad z dôvodu ochrany hlucháňa, dutinových hniezdičov a ďalších druhov.
