Británia a ďalších viac ako 20 krajín vyzvali v spoločnom vyhlásení na okamžité zastavenie vojny v Pásme Gazy. Informovala o tom v pondelok (21. 7.) vláda v Londýne. Slovensko ani Česko medzi signatármi nie je.
Krajiny spoločne s eurokomisárkou pre rovnosť, pripravenosť a krízové riadenie Hadjou Lahbibovou tiež kritizovali izraelskú vládu za súčasný spôsob rozdeľovania humanitárnej pomoci v Pásme Gazy. Bolo to najmä po tom, ako boli stovky Palestínčanov zabité v blízkosti distribučných stredísk, podľa úradov v Gaze pri izraelskej streľbe. Dokument spomína tiež utrpenie civilistov v Pásme Gazy, ktoré sa podľa signatárov ešte zhoršilo.
Súčasný spôsob distribúcie humanitárnej pomoci je podľa ministrov zahraničia signatárskych krajín a eurokomisárky „nebezpečný. Podnecuje nestabilitu a zbavuje obyvateľov Pásma Gazy ľudskej dôstojnosti“.
Od konca mája, keď zabezpečuje distribúciu potravín a ďalšiu pomoc v Pásme Gazy Humanitárna nadácia pre Gazu (GHF), ktorá má podporu Spojených štátov a Izraela, bolo v blízkosti týchto stredísk zabitých najmenej 875 Palestínčanov.
Prípady streľby pri strediskách GHF v Pásme Gazy miestne úrady hlásia v posledných týždňoch takmer denne. Izraelská armáda zvyčajne tvrdí, že dôvodom streľby býva pohyb podozrivých osôb.
Výzva od spojencov Izraela
Výzva na ukončenie vojny a kritika spôsobu, akým Izrael dodáva pomoc, prichádza z viacerých krajín, ktoré sú spojencami Izraela i jeho najdôležitejšieho podporovateľa Spojených štátov.
Výzvu podpísali ministri zahraničia Austrálie, Rakúska, Belgicka, Kanady, Dánska, Estónska, Fínska, Francúzska, Islandu, Írska, Talianska, Japonska, Lotyšska, Litvy, Luxemburska, Holandska, Nového Zélandu, Nórska, Poľska, Portugalska, Slovinska, Španielska, Švédska, Švajčiarska a Británie.
„Sme pripravení podniknúť ďalšie kroky na podporu okamžitého prímeria a politickej cesty k bezpečnosti a mieru pre Izraelčanov, Palestínčanov a celý región,“ stojí v spoločnom vyhlásení.
Výzva na ukončenie vojny prichádza po viac ako 21 mesiacoch vojny. Tá si podľa ministerstva zdravotníctva v Gaze vyžiadala životy už viac ako 59-tisíc Palestínčanov.
Vojna v Pásme Gazy sa začala 7. októbra 2023 teroristickým útokom Hamasu na Izrael, pri ktorom palestínski ozbrojenci zabili na 1 200 ľudí a ďalších 251 uniesli ako rukojemníkov. Väčšinu z nich prepustili pri dvoch prímeriach výmenou za stovky palestínskych väzňov.
Česko nebolo oslovené
Česká diplomacia nebola oslovená s ponukou, aby sa pripojila k spoločnému vyhláseniu o okamžitom zastavení vojny v Pásme Gazy. S nutnosťou riešiť kritickú humanitárnu situáciu súhlasí. ČTK to v pondelok povedal hovorca ministerstva zahraničných vecí Daniel Drake.
„Česká diplomacia nebola s ponukou pripojenia k danému vyjadreniu oslovená. Určite môžeme súhlasiť s tým, že je potrebné riešiť kritickú humanitárnu situáciu v Gaze,“ uviedol Drake.
Česko sa podľa neho aktívne podieľa na zabezpečení humanitárnej pomoci civilnému obyvateľstvu. „Len od januára 2025 bola schválená potravinová pomoc pre civilných obyvateľov Gazy prostredníctvom Svetového potravinového programu (WFP),“ poznamenal.
V dotačnom konaní na humanitárnu pomoc tento rok boli schválené dva projekty v Gaze a projekt na podporu zdravotnej starostlivosti v spolupráci s Maltézskou pomocou.
„Zároveň platí, že humanitárna pomoc nesmie slúžiť podpore teroristického hnutia Hamas. Skutočné riešenie pre Gazu prinesie prepustenie rukojemníkov, živých i mŕtvych. Rovnako prímerie v Gaze, o ktorom rokuje medzinárodné spoločenstvo na čele s USA, Egyptom a Katarom,“ dodal hovorca.
