Viac než 170 medzinárodných nadácií a mimovládnych organizácií v utorok (1. 7.) vyzvalo na okamžité rozpustenie Humanitárnej nadácie pre Gazu (GHF), ktorú podporuje Izrael a Spojené štáty. Skupiny výzvu zdôvodňujú opakovanými prípadmi streľby na Palestínčanov v blízkosti distribučných centier humanitárnej pomoci.
„Palestínčania v Gaze stoja pred nemožnou voľbou, hladovať, alebo riskovať, že budú zastrelení, keď sa zúfalo snažia získať jedlo pre svoje rodiny,“ uviedli vo vyhlásení organizácie Oxfam, Save the Children, Amnesty International a ďalšie.
Podľa ministerstva zdravotníctva v Gaze bolo za posledný mesiac pri chaotickom a kontroverznom programe distribúcie pomoci zabitých viac ako 500 Palestínčanov. Tí musia často prejsť dlhú cestu, aby sa dostali k miestam, kde sa rozdáva pomoc.
V pondelok (30. 6.) a v noci na utorok prišlo podľa agentúry AP v južnom a centrálnom Pásme Gazy o život najmenej sedem Palestínčanov, ktorí si prišli pre pomoc. Predtým v pondelok izraelské sily zabili v Gaze najmenej 74 ľudí, z toho najmenej 30 pri izraelskom údere na internetovú kaviareň v Gaze. Ďalších 23 ľudí zabila streľba pri centrách rozdeľujúcich humanitárnu pomoc.
Výzva charít a mimovládnych organizácií predstavuje ďalší varovný signál pre GHF, ktorá je netransparentná a na čele ktorej stojí blízky spojenec amerického prezidenta Donalda Trumpa, napísala agentúra AP.
Nový mechanizmus kritizujú
GHF začala distribúciu pomoci 26. mája po uvoľnení takmer tri mesiace trvajúcej blokády pomoci zo strany Izraela. Tá uvrhla obyvateľov zhruba dvojmiliónového Pásma Gazy na prah hladomoru. Skupina GHF v utorok zhodnotila, že za päť týždňov doručila viac ako 52 miliónov porcií jedla.
„Namiesto hašterenia a urážania z bezpečnej vzdialenosti by sme privítali, keby sa k nám pridali aj ďalšie humanitárne organizácie a pomohli nasýtiť ľudí v Pásme Gazy,“ uviedla vo vyhlásení. „Sme pripravení spolupracovať a pomôcť im doručiť pomoc potrebným,“ dodala.
Organizácia v júni uviedla, že v jej distribučných centrách ani v ich okolí nedošlo k žiadnemu násiliu a že jej personál nepoužil strelné zbrane. Izraelské ministerstvo zahraničia na žiadosť agentúry AP o komentár bezprostredne nereagovalo.
Nový mechanizmus obmedzuje distribúciu potravín na malý počet centier. Strážia ich ozbrojení pracovníci bezpečnostných agentúr a ľudia si musia pre pomoc chodiť osobne. V súčasnosti sú zriadené štyri takéto centrá, všetky v blízkosti pozícií izraelskej armády.
Izrael požadoval túto alternatívu, pretože dáva teroristickému hnutiu Hamas za vinu, že pomoc odkláňa. OSN a ďalšie humanitárne skupiny uvádzajú, že k výraznému rozkrádaniu pomoci nedochádzalo. Súčasný mechanizmus odmietajú s tým, že umožňuje Izraelu používať jedlo ako zbraň, porušuje humanitárne princípy a je neefektívny.
Izrael tvrdí, že mieri iba na ozbrojencov. Úmrtie civilistov pripisuje Hamasu s tým, že sa jeho ozbrojenci ukrývajú medzi civilistami a pôsobia v obývaných oblastiach.
