Brazílska časť Amazónie prišla od roku 1985 o približne 52 miliónov hektárov prirodzenej vegetácie, čo je plocha väčšia ako Španielsko. V celoštátnom meradle predstavuje tento úbytok za posledné štyri desaťročia 111,7 milióna hektárov. To zodpovedá viac ako trojnásobku rozlohy Nemecka. Konštatuje to stredajšia (13. 8.) správa iniciatívy MapBiomas, združujúcej univerzity, mimovládne organizácie a technologické spoločnosti.
Za takmer päť storočí, do roku 1985, sa v Brazílii začalo 60 percent pôdy využívať na poľnohospodárstvo a baníctvo alebo ju zabrali mestá a infraštruktúra. Zvyšných 40 percent zmien sa udialo len za posledné štyri desaťročia, od roku 1985 do roku 2024, povedal Tasso Azevedo, koordinátor iniciatívy MapBiomas.
Najintenzívnejšie odlesňovanie nastalo v rokoch 1995 – 2004. V poslednom desaťročí sa však tento trend opäť zrýchlil. Bolo to v dôsledku degradácie, klimatických vplyvov a rozširovania poľnohospodárstva.
Celkovo sa rozloha prírodných oblastí v Brazílii zmenšila z 80 percent v roku 1985 na 65 percent v roku 2024. V Pantanale, najväčšej mokradi na svete, sa cykly záplav s každým desaťročím skrátili. Vlani vyvrcholili najsuchším rokom za uplynulé štyri desaťročia. Minulý rok bol rozsah vodných plôch o 73 percent nižší ako priemer rokov 1985 – 2024, čo podporilo vznik požiarov.
V Cerrade, rozsiahlom komplexe saván a lesov na juhovýchode Brazílie, podľa MapBiomas za štyri desaťročia odstránili približne 40 miliónov hektárov prirodzenej vegetácie.
Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva na novembrovej konferencii OSN o zmene klímy prisľúbil zastavenie odlesňovania v Brazílii do roku 2030.
