Obyvatelia Slovenska od štvrtkovej (21. 8.) noci robia sami na seba. Takzvaný deň daňovej slobody sa podľa Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika posunul od roku 2015 o dvanásť dní. Na vine je podľa inštitútu prerastený štát, ktorý prenáša bremeno finančného zaťaženia na bežných pracujúcich.
Ak za priemerne zarábajúceho Slováka zaplatí zamestnávateľ 2 200 eur, viac než polovica odchádza do štátnej kasy.
„Len o 36,5 percentách rozhodujú ľudia sami. Toto je dôležité si uvedomiť, že ak sú priemerné mzdové náklady, tak z nich rozhoduje štát za ľudí až o 63,5 percentách. To je veľmi veľký podiel,“ uviedol riaditeľ Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Peter Gonda.
Pri takzvanej superhrubej mzde 2 200 eur po odpočítaní odvodov a dane z príjmu dostane zamestnanec na účet približne 1 150 eur. Tam však platenie daní nekončí.
Pri spotrebe, teda nákupoch, každý zaplatí daň z pridanej hodnoty a celú škálu spotrebných daní. Na konci dňa to znamená, že nezdanených zostane z pôvodných 2 200 eur o niečo menej než 900. Ekonóm tvrdí, že štát dokáže tento pomer zmeniť.
„Znižovať vplyv štátu na ekonomiku. Mala by nastaviť pravidlá limitujúce verejné výdavky a ak hovorím o šetrení, tak mala by to robiť minimálne na sebe, na prevádzke štátu. A zároveň by mala znižovať sociálne transfery ľuďom, ktorí majú stredne a vyššie príjmové skupiny,“ priblížil Peter Gonda.
Dňu daňovej slobody sa v Správach venoval redaktor Erik Adamson:
Peniaze nejdú tam, kam by mali
Väčšina opýtaných pracujúcich platenie daní a odvodov neodmieta, no väčšina verí, že ich peniaze neputujú tam, kam majú.
Experti Konzervatívneho inštitútu sa obávajú, že konsolidačné opatrenia budú naďalej zaťažovať bežných zamestnancov. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) už však hovorí aj o šetrení.
„Viaceré návrhy, ktoré boli predstavené, sú tu aj nové návrhy, ktoré, samozrejme, moji kolegovia musia prepočítať. Na základe čísel, ktoré z toho vyjdú, z toho vyjde nejaká suma, od ktorej sa budeme odrážať na šetrenie na ministerstvách,“ vysvetlil.
Predseda Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok by zas problém s nedostatkom financií riešil šetrením v rezorte obrany, zdanením bánk a bohatších zamestnancov.
„Banky dnes pomáhajú aj pri refinancovaní štátu, ale 570 miliónov eur nezískali tým, že vyvíjajú liek proti rakovine. Samozrejme, ako sociálny demokrat, ja som vždy presadzoval to, aby sa tí, ktorí zarábajú lepšie, podelili s tými odkázanými, ktorým sa darí menej,“ povedal Šutaj Eštok.
