Americký prezident Donald Trump v pondelok (18. 8.) v Bielom dome prijme ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a jeho európskych spojencov. Rokovania vo Washingtone nasledujú po samite so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom na Aljaške.
Jednou z otázok, ktorá by mohla na stretnutí rezonovať, je postúpenie ukrajinského Donbasu Rusku. Podľa pozorovateľov to nie je len obyčajné územie, ale nervové centrum ukrajinského priemyslu, strategický vojenský priestor a symbol odporu.
Dôležitosti Donbasu pre Rusko sa v relácii Rádiožurnál venovala redaktorka Jana Balková:
Oblasť je navyše silne militarizovaná, čo by Rusku, ktoré ju chce získať, mohlo podľa niektorých vojenských analytikov priniesť výhody.
Požiadavka z Kremľa vraj znie: odovzdať Donbas a súhlasiť so zmrazením frontovej línie na juhu Ukrajiny, až potom bude Moskva ochotná hovoriť o prímerí či mieri.
Nerastné bohatstvo
Zelenskyj to odmieta a podľa mnohých expertov to ani nemôže urobiť, aby neoslabil svoju krajinu politicky aj vojensky. Politológ Matúš Halás z Karlovej univerzity v Prahe vysvetlil, že špeciálne Donecká oblasť na Donbase je dôležitá pre obe strany.
„Pre nerastné bohatstvo a s tým súvisiaci priemysel, ktorý tam bol koncentrovaný ešte od čias studenej vojny. V Doneckej oblasti Ruská federácia momentálne okupuje asi 70 percent a 30 percent kontroluje stále Ukrajina. Väčšinu baní už kontroluje Rusko,“ objasnil politológ.
Podľa bezpečnostného analytika Lukáša Dyčku z Univerzity obrany v Brne má Donbas skôr symbolický význam než praktický, no najmä vo vojenskej oblasti je to prepojené. Ukrajinci investovali obrovské prostriedky do vybudovania obrannej línie a je to terén, ktorý dobre poznajú.
„Ak by túto líniu stratili, a ešte bez boja, tak za ňu nie sú pripravené žiadne ďalšie oblasti, kde by sa mohli brániť. Terén za Donbasom je relatívne otvorený a umožňuje postup do vnútra Ukrajiny, čo je vojensky veľmi nevýhodné. Tým, že Ukrajina stratila tak veľké množstvo vojakov a zdrojov na obrane Donbasu už od roku 2014, jeho obsadenie Ruskom by znamenalo veľkú ranu na morálke ukrajinskej armády,“ vysvetlil analytik.
Dobyť alebo vyrokovať
Čo by Rusko urobilo, záleží podľa neho od spôsobu získania územia, na ktoré si nárokuje. Či ho dobyje, alebo vyrokuje.
„Bola by to podobná situácia ako roky 2014 a 2015, keď Rusko na necelých desať rokov prestalo a potom svoje operácie znova obnovilo. Ak by oblasť dobylo, nič by mu nebránilo v tom, aby pokračovalo,“ vysvetlil.
Šéf Kremľa prisľúbil, že ak budú splnené ruské podmienky, nebude v bojoch proti Ukrajine pokračovať. Viacerí experti sa však zhodujú, že hoci Ukrajina aktuálne čelí oslabenej pozícii na fronte, ústupky Vladimirovi Putinovi by mohli znamenať v budúcnosti ďalší vojenský konflikt.
