Na východnej hranici Európskej únie pribúdajú ploty, senzory a po novom aj míny. Spolu s Pobaltím a Poľskom sa aj Fínsko chystá zamínovať svoje hranice. Tvrdí, že ho k tomu tlačí ruská hrozba.
Na hranici desaťročia panoval pokoj. Teraz Fínsko odstúpilo od dohovoru, ktorý zakazuje protipechotné míny, a pripravuje sa na posilnenie elektronických bariér výbušninami v zemi.
„Po vojenskej stránke je to logické a povedal by som, že aj nevyhnutné opatrenie, pretože konflikt na Ukrajine ukázal, že i tzv. hlúpe protipechotné míny sú pomerne veľmi dôležitý nástroj, akým spôsobom zbrzdiť alebo presmerovať útočné akcie nepriateľa,“ zhodnotil vojenský analytik Otakar Foltýn.
Situáciu na fínsko-ruskej hranici priblížil v relácii Ranné správy redaktor STVR Michal Cimerman:
Kedysi najrušnejší fínsko-ruský hraničný priechod dnes zíva prázdnotou. Fíni uvažujú, že na takýchto miestach umiestnia neviditeľnú, ale smrteľnú bariéru.
Fínsko má s Ruskom vyše 1 300-kilometrovú hranicu a dostať sa k nej je zložité. Na nakrúcanie treba špeciálne povolenie, ktoré sme nedostali. Bezpečnosť tu strážia ploty zo zimy 2023, teraz chcú na najzraniteľnejších úsekoch položiť míny – najlacnejšiu a najkontroverznejšiu zbraň.
„Míny sú síce brutálnym nástrojom, ale presne taký efekt Fínsko chce dosiahnuť – odradiť. Kto nechce čeliť tejto zbrani, nemá prekročiť hranicu,“ povedal bezpečnostný expert z Fínskeho inštitútu medzinárodných vzťahov (FIIA) Eorin Micheal.
Rozhodnutie má širší význam
Fínske rozhodnutie má širší význam. Ottawský dohovor zakazuje nášľapné míny, podpísalo ho vyše 160 krajín. Rusko ani Čína medzi nimi nie sú.
„Ide o zbraň určenú pre vojnový stav, v čase mieru ich Fínsko používať nebude. Rozhodnutie má slúžiť najmä na odstrašenie, nie na bežné nasadenie,“ ozrejmil bezpečnostný expert FIIA Matti Pesu.
Argumenty Fínska sú podľa analytikov pádne, problematika má však aj druhú stranu mince. „Medzinárodné spoločenstvo sa dávno zhodlo, že škody spôsobené mínami ďaleko prevyšujú akýkoľvek vojenský prínos. Neschvaľujeme toto rozhodnutie,“ uviedol dočasný riaditeľ ľudskoprávnej organizácie Human Rights Watch Federico Borello.
„Ottawská dohoda vznikla preto, že míny nemajú mať miesto vo vojne. Rozumieme bezpečnostným obavám, ale riešenie nie je ustupovať od medzinárodných záväzkov,“ skonštatoval vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk.
Na hranici míny v zemi zatiaľ nie sú, ale raz možno budú. Fínsko si vybralo bezpečnosť pred symbolikou a Európa stratila ilúziu, že vojna je ďaleko.
