Izraelská armáda začala po stretoch s ozbrojencami teroristického hnutia Hamas prvú fázu plánovaného útoku na mesto Gaza a už ovláda jeho okrajové časti. V stredu (20. 8.) to podľa agentúry Reuters povedal novinárom hovorca armády Effie Defrin.
Agentúra AFP už v stredu ráno uviedla, že izraelský minister obrany Jisrael Kac schválil plán ofenzívy do mesta Gaza a nariadil povolať 60-tisíc záložníkov.
Vojenská operácia, ktorej cieľom je ovládnutie mesta, kde teraz podľa serveru The Times of Israel žije na 800-tisíc Palestínčanov, má podľa izraelského armádneho rozhlasu pokračovať až do roku 2026. Nová ofenzíva, ktorú už začiatkom júla schválil izraelský bezpečnostný kabinet, vyvolala kritiku v zahraničí aj vo vnútri Izraela.
Napríklad podľa francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona nemôže viesť k ničomu inému ako ku katastrofe pre oba národy. Podľa jordánskeho ministra zahraničia Ajmana Safadího Izrael zabíja všetky vyhliadky na mier na Blízkom východe.
Protestujú aj Izraelčania
Proti plánu na obsadenie mesta Gaza protestujú v posledných týždňoch aj mnohí Izraelčania, ktorí sa obávajú o životy rukojemníkov, ktorých v Pásme Gazy zadržiava teroristické hnutie Hamas.
Vojna v Pásme Gazy vypukla v októbri 2023, keď Izrael začal vojenskú ofenzívu v reakcii na útok Hamasu a jeho spojencov, pri ktorom ozbrojenci na juhu Izraela zabili na 1 200 ľudí a ďalších 251 uniesli ako rukojemníkov.
Na jeseň 2023 a tento rok v januári a vo februári bola veľká časť rukojemníkov prepustená výmenou za palestínskych väzňov pri dvoch prímeriach. Teraz je v pásme na 50 rukojemníkov, z ktorých asi len 20 je stále nažive.
Od začiatku vojny bolo pri izraelských útokoch v Pásme Gazy podľa údajov tamojšieho ministerstva zdravotníctva zabitých najmenej 62 122 Palestínčanov, uviedla AFP s tým, že OSN tieto dáta považuje za spoľahlivé.
