Komunálne voľby by sa mohli spojiť s parlamentnými. Pripustila to strana Smer-SD. Podľa nej o tom bude v pondelok (1. 9.) rokovať koaličná rada. Opozícia upozorňuje, že v takom prípade by sa musel zmeniť ústavný zákon.
Koaliční lídri by sa mohli venovať otázke možného posunu komunálnych volieb. Vyplýva to zo stanoviska strany Smer-SD. Podľa opozície ich chce premiér Robert Fico spojiť s voľbami do Národnej rady (NR) SR.
„Predseda vlády už avizoval, že by mohlo dôjsť k takýmto zmenám, že by sa komunálnym voľbám, ktoré sa týkajú starostov, predĺžilo volebné obdobie zo štyroch na päť rokov. Ak ide o vyššie územné celky, určite k zmenám nedôjde, pretože tam je to spojené s rôznymi inými faktormi, ako je čerpanie eurofondov,“ uviedol podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer-SD).
Spojeniu komunálnych a parlamentných volieb sa v Správach venovala redaktorka Monika Hajko:
„Vypočuli si hlas SNS, ktorá hovorí, že treba niečo robiť so samosprávou, treba znížiť počty VUC a treba aj predĺžiť počet rokov a ktorí starostovia sa ujali funkcie. Dobre vedia, že štyri roky je málo,“ povedal líder strany SNS Andrej Danko.
„My z Hlasu si určite vieme predstaviť, že by sa navýšil volebný cyklus o jeden rok pre samosprávu, miestnu a župnú. Je to štandard aj v rámci Európskej únie,“ podotkol Michal Bartek (Hlas-SD)
Krátke obdobie
„Ja som zažil ako župan aj päťročné funkčné obdobie. Z praktického hľadiska je to lepšie. Lebo projekt, ktorý začne, či už župan alebo primátor, stihne aj dokončiť. To štvorročné obdobie je krátke, ale na tom by sa musela zjednotiť nielen koalícia, aj opozícia,“ povedal predseda KDH Milan Majerský.
„Ja to považujem za neústavné. Jednoducho občania volili na štyri roky. Ak niekto chcel predlžovať volebné obdobie, mal to povedať dopredu,“ tvrdí podpredseda NR SR Martin Dubéci (PS).
„Téma nehrozí. To by muselo byť ústavným zákonom, nemajú väčšinu,“ povedal v tejto súvislosti poslanec Marián Viskupič (SaS).
Aj ústavný právnik upozorňuje, že aktuálna dĺžka volebného obdobia sa nedá len tak upraviť.
„Volebné obdobie týchto orgánov je štvorročné,“ podčiarkol ústavný právnik Vincent Bujňák.
Dopredu schválená výnimka bola v roku 2022, keď boli historicky prvýkrát voľby do orgánov samospráv obcí spojené s krajskými voľbami. Štát na ne vtedy vyčlenil viac ako 18 miliónov eur. Podľa Smeru teraz nejde o ušetrenie výdavkov na samotné voľby, ale skôr o lepšie financovanie samospráv.
Efektívnosť samospráv
„Ja to vidím reálne práve preto, že náklady na samosprávu sa mi zdajú minimálne vysoké a sú obce, kde nedokázali ani len starostu si zvoliť. Je nutné sa zamyslieť nad efektívnosťou takejto samosprávy a zvažovať, či sa nedá šetriť v nejakom novom členení,“ povedal Gašpar.
„Už sa to urobilo v prípade vyšších územných celkov, kedy sa zosúlaďovali voľby. Čo by som považoval za nefér a protiústavné je skracovanie volebného obdobia, ale opakujem, ako téma na debatu to určite je,“ tvrdí minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD).
