Laureátka Nobelovej ceny za mier Oleksandra Matvijčuk poskytla STVR exkluzívny rozhovor. S ukrajinskou právničkou, ktorá monitoruje vojnové zločiny na Ukrajine, sa rozprával redaktor Michal Cimerman. Upozorňujeme, že niektoré vyjadrenia a zábery nie sú vhodné pre maloletých a citlivé povahy.
„Vojna premieňa ľudí na čísla. My im vraciame mená, pretože život každého človeka má význam,“ uviedla šéfka Centra pre občianske slobody Oleksandra Matvijčuk.
Oleksandra spolupracuje s desiatkami organizácií po celej Ukrajine, vrátane okupovaných území. „Za tie roky sme zdokumentovali viac ako 89-tisíc prípadov. A to je len špička ľadovca. Robíme to v reálnom čase, kým sa boje ešte odohrávajú,“ vysvetlila.
Zaspomínala si na prípad, ktorý ju zasiahol najviac. „Príbeh desaťročného Iľju z Mariupola. S mamou sa skrývali v pivnici pred ruským ostreľovaním. Topili sneh, aby mali aspoň trochu vody, a na ohni si varili skromné jedlo. Keď sa im zásoby minuli, vyšli von a ocitli sa uprostred ruského ostreľovania. Mama chlapca z posledných síl odniesla k priateľom. Na gauči sa objali a ležali, kým mu mama nezomrela a jej telo mu nezamrzlo v náručí,“ opísala Oleksandra.
Pozrite si zostrih rozhovoru redaktora Michala Cimermana s Oleksandrou Matvijčuk z relácie Aktuálne :24:
Zverstvá z Ukrajiny
Stretla sa aj s ďalšími hrozivými prípadmi. „Ľudia mi rozprávajú, ako ich bili, znásilňovali, lámali im prsty, trhali nechty, púšťali elektrinu do genitálií. Jedna mladá žena mi povedala, že jej oko vybrali lyžicou,“ prezradila.
Podobné zverstvá prinášajú z Ukrajiny aj reportéri svetových agentúr. „Nárazová vlna strhla celý nosný múr. Bol som hneď vedľa tej miestnosti, asi pol metra. Omráčilo ma,“ zaspomínal obyvateľ Kryvyjho Rohu Vitalij.
„Sedela som v kuchyni, jedla a v tom hlasný výbuch. Letelo na mňa sklo. Zohla som sa a trafilo ma to,“ povedala obyvateľka Mykolajivky Olha.
„Strop sa zrútil, všetko spadlo. Keď to vybuchlo, len som ležala a čakala, čo sa stane,“ priznala obyvateľka Odesy Ľubka.
Laureátka Nobelovej ceny tvrdí, že v tomto konflikte zlyhávajú medzinárodné inštitúcie ako OBSE, OSN, či Medzinárodný trestný súd. Riešenie vidí v zmene prístupu.
“Krátkodobá stratégia musí zastaviť ruskú agresiu proti Ukrajine. Dlhodobá stratégia si vyžaduje vytvorenie novej regionálnej aj globálnej architektúry mieru a bezpečnosti. Čiže začať zásadnú reformu existujúcich medzinárodných organizácií tak, aby boli účinné,“ dodala Oleksandra.
Po reforme inštitúcií volajú aj štáty, odborníci či občianske organizácie.
