Americký prezident Donald Trump v pondelok (18. 8.) v Bielom dome rokoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a lídrami viacerých európskych krajín.
Slovenská vládna koalícia hodnotí stretnutie v Bielom dome ako pozitívny krok k nastoleniu mieru. Upozorňujú na opatrnosť v očakávaniach, pretože mier sa nebude rodiť ľahko ani rýchlo.
Opozícia predpokladá, že Ruská federácia bude naťahovať mierové rokovania s cieľom rozbíjať jednotu v Európe, ale zároveň vyzdvihla záujem postupovať spoločne v rámci Severoatlantickej aliancie.
Predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas-SD) víta posun vo vývoji vzťahov, ktoré potvrdzujú postoj, že jediná cesta k ukončeniu vojny vedie cez diplomatický dialóg.
Reakciám slovenských politikov na stretnutie v Bielom dome sa v relácii Rádiožurnál venovala redaktorka Simona Gablíková:
„Iniciatívu na usporiadanie trilaterálneho rokovania považujem za správne rozhodnutie a za cestu k mieru, ktorý si všetci želáme. Je to cesta k dosiahnutiu silných medzinárodných bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, na ktorých sa budú podieľať Spojené štáty aj európski partneri,“ uviedol Raši.
Odkaz Putinovi
Pre Európu ide podľa Ivana Korčoka (PS) o silný odkaz ruskému prezidentovi, že zlyhal jeho zámer rozdeliť EÚ a Ukrajinu.
„Ako povedal fínsky prezident, svet videl v Bielom dome silný tím Európa. Najmä účasť fínskeho prezidenta je dôkazom toho, že aj malé krajiny môžu mať silný hlas za stolom, keď ide naozaj o otázky svetového významu. To by sme však nemohli mať protislovenskú vládu na čele rezortu diplomacie ministra zahraničných záujmov, nie slovenských záujmov,“ vyhlásil Korčok.
Šéf rezortu diplomacie Juraj Blanár (Smer-SD) reaguje, že silný záujem USA garantovať mier na Ukrajine je jasným prejavom americkej administratívy ukončiť túto vojnu čo najskôr.
„Verím, že takto bude k tomuto mierovému úsiliu pristupovať aj Európska únia. Napriek rôznym vyjadreniam, ktoré tieto rokovania relativizujú, sa jasne ukázalo, že nebyť iniciatívy prezidenta Donalda Trumpa, mierové rokovania by sa ani po tri a pol roku nezačali,“ povedal Blanár.
Juraj Krúpa (SaS) po niekoľkodňovej pracovnej ceste na Ukrajine skonštatoval, že ľudia neveria Vladimirovi Putinovi. Panuje tam skepsa a podľa nich nedôjde k spravodlivému riešeniu.
„Čo vnímam však veľmi pozitívne, je, že Európa sa zjednotila a postavila za Ukrajinu. Ale Európa stojí aj za dodržiavaním medzinárodného práva, teda nemennosti hraníc násilím,“ uviedol Krúpa.
Fico: Zostávajú nevyriešené otázky
Premiér Robert Fico (Smer-SD) v utorok (19. 8.) privítal najnovší vývoj v riešení vojenského konfliktu na Ukrajine. Existujú podľa neho dva predpoklady na ukončenie vojny.
Uviedol to vo videu, ktoré zverejnil na sociálnej sieti po videokonferencii s lídrami členských štátov EÚ, ktorá sa uskutočnila deň po rokovaniach vo Washingtone.
Prvým predpokladom je podľa Fica porozumenie, že sa Ukrajina nemôže stať členským štátom Severoatlantickej aliancie (NATO). Premiér zdôraznil, že túto pozíciu zastával od začiatku vojny.
Ako druhý predpoklad ukončenia vojny uviedol potrebu diskusie o územných zmenách na Ukrajine, bez ktorej podľa neho nemožno tento konflikt vyriešiť.
„Ak tieto dve základné porozumenia – jedno o členstve Ukrajiny v NATO a druhé o vojensky kontrolovaných územiach – budú viesť k prímeriu a k ukončeniu nezmyselného zabíjania Slovanov, proces otvorený americkým prezidentom bude treba považovať za jeho obrovský osobný úspech,“ povedal Fico. Zároveň vyjadril ľútosť, že Únia musela čakať na Trumpa, aby Európe ukázal cestu k mieru.
Podľa neho ostáva ešte niekoľko nevyriešených otázok. Vyjadril kritiku návrhu, podľa ktorého má Ukrajina v rámci bezpečnostných záruk nakúpiť od USA zbrane v hodnote 100 miliárd eur, pričom túto sumu by mala podľa jeho slov pokryť EÚ. Fico tento návrh označil za „nepodarený žart“.
Zasadnutie vlády SR a Ukrajiny
Taktiež je skeptický voči ďalším sankciám voči Rusku, ak mierové vyjednávania nepôjdu podľa očakávaní.
Fico zdôraznil, že si želá čo najskorší mier a podporuje iniciatívu Ukrajiny vstúpiť do EÚ za predpokladu, že splní všetky nevyhnutné podmienky.
Na záver premiér uviedol, že má záujem o „normálne susedské vzťahy“ s Ukrajinou, a preto pozitívne vníma prejavený záujem o spoločné zasadnutie slovenskej a ukrajinskej vlády. „Začíname hľadať termín a miesto,“ dodal.
