Ministerstvo vnútra (MV) SR aktuálne vyhodnocuje pripomienky k Národnej stratégii boja proti legalizácii výnosov z trestnej činnosti. Stratégia reaguje na nedostatky, pre ktoré Slovensko ešte v decembri minulého roka zaradil výbor expertov z Rady Európy, takzvaný Moneyval, do prvej sankčnej zóny. Ak sa situácia nezlepší, Slovensko sa môže ocitnúť na šedom liste.
Moneyval vyčíta Slovensku najmä málo finančných vyšetrovaní a konfiškácií majetku či nepresné a neaktuálne registre konečných užívateľov výhod.
Ekonóm Viliam Páleník hovorí, že pripomienok, ktoré sa doteraz podarilo splniť, je málo. „Hlavné trendy, ktoré zaúčinkovali, boli novela Trestného zákonníka, úplné prebudovanie NAKA aj zrušenie špeciálnej prokuratúry. Toto spolu viedlo k tomu, že počet nových finančných vyšetrovaní je veľmi malý,“ vysvetlil.
Výhradám Moneyvalu proti Slovensku a krokom ministerstva vnútra sa v Rádiožurnále venovali Matúš Dudáš a Barbora Tomková:
Národná banka Slovenska (NBS) posudzuje účinnosť a kvalitu postupov finančných inštitúcií na ochranu pred legalizáciou príjmov a financovaním terorizmu.
„Ak NBS v nejakej oblasti zistí nedostatky, finančnej inštitúcii nariadi, aby ich napravila. Ak sú porušenia vážne, môže NBS udeliť aj sankciu, teda peňažnú pokutu,“ povedal hovorca NBS Peter Majer.
Rezort vnútra tvrdí, že na odstránení vecných nedostatkov pracuje. Vytvoril aj expertnú skupinu na prevenciu a boj proti legalizácii príjmov. „Nedostatky týkajúce sa jednotlivých odporúčaní sa však prelínajú a týkajú sa aj iných dotknutých subjektov,“ uviedlo ministerstvo.
Štát vie o nedostatkoch dlho
O nedostatkoch štát vie od posledného riadneho hodnotenia Moneyvalu z roku 2020. Odvtedy sme prísnejšie sledovanou krajinou. Ak situáciu nezlepšíme, Slovensko sa môže dostať až na takzvaný šedý list. Ten má podľa Viliama Pálenika iba formu morálneho apelu zo strany iných krajín.
„Má to dôsledky na pohyb kapitálu a rizikovosť krajiny. Z dlhodobého hľadiska to zhoršuje investičnú pozíciu Slovenska a už sa to aj prejavilo v znížení investícií na Slovensku, čo je dlhodobo pre krajinu veľmi nebezpečné,“ dodal Páleník.
Podľa aktuálneho plánu by sa do roku 2028 malo podariť splniť odporúčania, aby nedošlo k poškodeniu záujmov Slovenska.
