Rusko na okupovaných územiach Ukrajiny hromadne konfiškuje byty pôvodných obyvateľov a dáva ich ruským občanom, zatiaľ čo stavebné firmy napojené na Kremeľ zarábajú na rekonštrukcii domov zničených ruskou inváziou. Napísal o tom v nedeľu (3. 8.) denník The Wall Street Journal.
Developerská brožúra vyzdvihuje „veľkolepý štýl“ novej budovy vzdialenej len 15 minút od mora s dodatkom, že bola poškodená počas „vojenských udalostí“. V skutočnosti však bol pôvodný dom zničený po dobytí ukrajinského mesta Mariupol ruskými vojskami, pri ktorom v roku 2022 zomreli tisíce ľudí a väčšina domov bola zničená či poškodená.
Obyvatelia takzvaného Domu s hodinami prežili len o vlások, na obnove svojho príbytku sa ale podieľať nesmú. Byty sa predávajú prevažne novoprichádzajúcim Rusom. „My, pôvodní majitelia, na to nemáme právo,“ hovorí Jelena Pudaková, ktorej matka tam predtým vlastnila priestranný byt. Dom, ktorý patril k symbolom Mariupolu, tak teraz predstavuje symbol ruskej premeny mesta.
Bývalí obyvatelia očakávali, že dostanú byty v dome postavenom na mieste zničenej budovy. Nariadenie z roku 2022 im na to dávalo právo. Neskôr im však úrady oznámili, že sa zákon zmenil. Už podľa nich nemajú právo presťahovať sa do svojich pôvodných domov, zostáva im však nárok presťahovať sa na iné miesto v meste.
Prekážky pri návrate
Pôvodní vlastníci sa márne snažili kontaktovať štátnu developerskú firmu RKS, ktorá budovu na mieste Domu s hodinami stavala. Byty si tam ale rozobrali iní záujemcovia, hlavne Rusi. Podľa realitného makléra z Mariupolu, ktorý tam predal tri byty, bol záujem veľký a byty sa vypredali počas jediného týždňa.
Pôvodní majitelia si mohli kúpiť byt rovnako ako ktokoľvek iný, dodal. Firma bola neskôr zaradená na americký sankčný zoznam.
Jedna z novoprichádzajúcich do Mariupolu, Ruska zo Sibíri, uviedla, že ju pri prvej návšteve mesta vlani uchvátila žiarivá oranžová farba slnka. Kúpila si tu byt, ktorý vyžadoval len drobné opravy, a plánuje tam stráviť dôchodok, čím splní sen svojho manžela o živote pri mori. Zatiaľ ho chce prenajať nájomníčke, žene z Moskvy, ktorá teraz v Mariupole žije a pracuje.
Oleksandr Nosočenko, bývalý obyvateľ Mariupolu, uviedol, že jeho chatu pri mori na okraji mesta zabral ruský vojak. Ako muž v brannom veku sa nemohol do Mariupolu vrátiť a žiadať o odškodnenie. Jeho manželka, ktorá prežila ruské obliehanie mesta, sa tam odmietla vrátiť z princípu.
Výhody pre prichádzajúcich
Ruskom podporované úrady naprieč okupovaným územím zabavili tisícky bytov po tom, ako ich vyhlásili za byty bez majiteľa. Ukrajinci, ktorí z týchto oblastí utiekli, tak čelia čoraz väčším prekážkam pri návrate, dokazovaní vlastníctva alebo získaní odškodnenia. Novoprichádzajúci z Ruska naopak využívajú množstvo výhod, napríklad hypoték s dvojpercentnou úrokovou sadzbou na nové bytové projekty.
Stratégia nahrádzania pôvodného obyvateľstva na dobytých územiach etnickými Rusmi je prístup, ktorý Moskva uplatňuje dlhodobo, a nielen v Mariupole.
WSJ pripomína, že napríklad do východoukrajinského Donbasu prúdili Rusi už v 30. rokoch 20. storočia, keď Sovietsky zväz túto oblasť industrializoval. Milióny ukrajinských roľníkov zatiaľ umierali pri hladomore, ktorý ukrajinská vláda a mnohí historici označujú za genocídu.