Náklady na dotácie cien pre domácnosti ako odberateľov tepla a plynu by mali v budúcom roku dosiahnuť približne 435 miliónov eur, pokiaľ ich spotreba zostane na minuloročnej úrovni. V tomto roku by mali energodotácie predstavovať 371 miliónov eur. Odhadla to na sociálnej sieti Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).
„Dotácie v roku 2026 budú nákladnejšie než tento rok, najmä pre očakávanú vyššiu cenu plynu, ktorá preváži úsporu z obmedzenia podpory na 90 percent domácností. Ak by sa uplatnil stopercentný plošný prístup ako v tomto roku, náklady by dosiahli až 482 miliónov eur,“ vyčíslila RRZ.
Pre dotované domácnosti by to znamenalo udržanie cien plynu a tepla na úrovni roku 2023, keď sa ceny ešte odvíjali od predchádzajúcich hladín nezvýšených energetickou krízou. Pre plyn to predstavuje cenu 24,6 eura za megawatthodinu (MWh), štát tak v budúcom roku podľa odhadu RRZ vykryje rozdiel oproti trhovej cene 41,1 eura za MWh.
„V roku 2025 sa dotoval rozdiel voči 37,3 eura. Prípadné dotácie v roku 2027 by podľa trhových očakávaní pokrývali rozdiel voči dnes odhadovanej cene do 34 eur,“ predpokladá rada.
Záťaž pre verejné financie
Do nákladov dotácií sú podľa RRZ započítané nielen náklady na krytie rozdielu v cenách komodít, približne pätinu tvorí aj negatívny vplyv na hospodárenie štátneho Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) a štátnych teplární (MH Teplárenský holding).
Tie na pokyn vlády dotujú ceny na úkor vlastného hospodárenia, resp. na úkor znižovania budúcich dividend pre štát, pripomenula rada. Obe formy predstavujú záťaž pre verejné financie.
Ak by sa v budúcom roku energodotácie hradili z eurofondov, ako sa o tom uvažuje, odľahčilo by to síce rozpočet verejných financií, znížilo by to však objem zdrojov určených na investície, upozornila RRZ.
„Pokračovanie dotovania energií v takýchto objemoch a naďalej takmer plošným spôsobom preto znamená buď oslabenie investícií do rozvoja krajiny, alebo prispieva k ďalšiemu nárastu verejného dlhu,“ dodala fiškálna rada.
