Napätie na Blízkom východe nepoľavuje. Egypt rozmiestnil na severe Sinajského polostrova asi 40-tisíc vojakov, čo je najvyššia vojenská aktivita v regióne za posledné roky. Podľa pozorovateľov tak reaguje na izraelské plány prevziať vojenskú kontrolu nad mestom Gaza a prakticky vysídliť civilistov.
V Tel Avive medzitým demonštrovalo asi 350-tisíc ľudí za prepustenie všetkých rukojemníkov, ktorých ešte v Gaze zadržiava Hamas.
Egypt opakovane odmieta akýkoľvek presun utečencov na svoje územie. Varuje, že takéto rozhodnutie by destabilizovalo najmä pohraničné oblasti s obmedzenou infraštruktúrou a bezpečnostnými kapacitami.
Začiatkom mesiaca guvernér severného Sinaja Chaled Megaver zdôraznil, že strategickým cieľom Egypta je udržať Palestínčanov v Pásme Gazy a nedovoliť, aby ich niekto nútil ísť na cudzie územie.
Situácii na Blízkom východe a v Egypte sa v Rádiožurnále Rádia Slovensko venovala redaktorka Jana Balková:
Daniel Gurňák z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského vysvetľuje, že vysídlenie obyvateľov Gazy by podľa izraelských predstáv znamenalo koniec problémov, no také riešenie odporuje medzinárodnému právu aj ľudským právam.
Presídlenie dvoch miliónov obyvateľov do Egypta, navyše proti ich vôli, by bol aj praktický problém. “Pre Egypt a jeho režim je celý severný Sinaj obrovským problémom aj v súvislosti s Hamasom. S obtiažami tam udržiava kontrolu. Je to veľmi nebezpečná oblasť,“ uviedol Gurňák.
Presídlenie Gazanov
Izraelské vedenie údajne rokuje o možnom presídlení Gazanov do viacerých krajín, vrátane Južného Sudánu, ten správy označil za nepodložené.
Krajinu trápi zlá infraštruktúra, ekonomické problémy, občianske konflikty a od vlaňajška aj epidémia cholery. Presídlenie ľudí do takého prostredia by bolo podľa odborníkov aj nehumánne.
Daniel Gurňák zároveň upozorňuje, že Južný Sudán je na rozdiel od Pásma Gazy väčšinovo kresťanský. “Dosť nápadne by sa to podobalo arménskej genocíde, kde väčšina obetí bola likvidovaná tým, že ich osmanská vláda vyhnala do púšte a nechala zahynúť od hladu a smädu,“ ozrejmil Gurňák.
Izrael údajne ponúka dotknutým krajinám diplomatickú podporu, finančnú pomoc či humanitárne dodávky. Premiér Benjamin Netanjahu dokonca spomenul aj dobrovoľnú migráciu, čo však vyvolalo kritiku doma aj v zahraničí.
Najnovšie povedal, že vojna sa skončí tam, kde sa začala, v Gaze. Oblasť je však po mesiacoch bombardovania v ruinách. Obyvateľstvo čelí hladomoru aj obavám z definitívnej straty domova. Izrael svoje akcie obhajuje úsilím o záchranu rukojemníkov.
