Nemecká vláda v stredu (27. 8.) dokončila svoj legislatívny návrh na dobrovoľnú vojenskú službu s brannou povinnosťou ako záložnou možnosťou. Informovala o tom agentúra DPA, ktorá sa odvolala na zdroje spolkového kabinetu. Vláda schválila aj vznik stálej Národnej bezpečnostnej rady, ktorá má centralizovať a zrýchliť rozhodovanie v bezpečnostných otázkach.
Ministri na schôdzke v sídle rezortu obrany schválili právny rámec, ktorý zavádza systém vojenskej registrácie pre mladých mužov. Spočiatku sa však zameriava na dobrovoľnú službu a atraktívnejšiu službu. Návrh teraz pôjde do Spolkového snemu, ktorý ho môže zmeniť a doplniť, spresnila DPA.
Na návrate k brannej povinnosti v čase mieru, ako to opakovane požadovali najmä politici z bloku CDU/CSU, sa ministri nedohodli. Minister obrany Boris Pistorius (SPD) však sformuloval základné požiadavky na jej aktiváciu. Ak si situácia v oblasti obrannej politiky alebo nedostatok dobrovoľníkov vyžiada brannú povinnosť, musí ju najprv schváliť Bundestag, napísala nemecká agentúra.
Viac finančných prostriedkov je určených aj na zvýšenie atraktívnosti vojenskej služby. Nemecká armáda – Bundeswehr – potrebuje približne 80-tisíc ďalších aktívnych vojakov. NATO sa domnieva, že Nemecko potrebuje stálu silu s približne 260-tisíc mužmi a ženami na to, aby odolalo prípadnému útoku napríklad z Ruska.
Branná povinnosť od roku 2027
Hlavným účelom vojenskej služby je vytvoriť základ pre väčšiu zálohu, pripomenula DPA. Plánom je začať s pätnástimi tisícmi novými brancami a zaviesť povinnú brannú povinnosť od roku 2027.
Za účelom vojenskej registrácie musia mladí muži vyplniť dotazník, v ktorom uvedú, či sú ochotní a schopní vykonávať vojenskú službu. U žien je to na dobrovoľnej báze.
Cieľovou skupinou pre novú vojenskú službu je veková skupina 18 až 25 rokov. Pistorius tiež presadzuje niekoľko spôsobov, ako zatraktívniť vojenskú službu, napríklad aj zvýšením platov.
Za týmto účelom budú branci v budúcnosti platení ako dočasní vojaci, a tak budú dostávať čistú mzdu vo výške viac než dvetisíc eur mesačne.
Aktivisti s vojenskou službou nesúhlasia
Pred koordinačným centrom nemeckej armády v Kolíne nad Rýnom sa v stredu opäť zišli protivojnoví aktivisti. Tí vyjadrujú nespokojnosť s plánom vlády opätovne zaviesť istú formu vojenskej služby.
Na takzvanom proteste v sede, organizovanom skupinou Odzbrojte Rheinmetall (Rheinmetall entwaffnen), sa podľa polície zúčastnilo približne 70 ľudí. Priebeh demonštrácie bol pokojný. Podľa vyhlásenia skupiny bol úvodom série niekoľkodňových plánovaných akcií proti zavedeniu brannej povinnosti.
„V tejto budove prebieha centrálna koordinácia Bundeswehru. Hneď ako sa znovu zavedie branná povinnosť, bude sa tu organizovať aj nábor. Preto sme tu dnes, aby sme dali jasne najavo: Nie sme pripravení na vojnu!“ vyhlásila skupina aktivistov.
Hovorkyňa armády (Bundeswehru) v Kolíne nad Rýnom uviedla, že centrum aj napriek akcii aktivistov fungovalo v normálnej prevádzke. Slobodu vyjadrenia názoru i zhromažďovania sa pritom označila za základné ľudské práva aj najzásadnejšie hodnoty demokracie. Dodala, že samotný Bundeswehr je oddaný ochrane demokracie.
Národná bezpečnostná rada
Na vzniku Národnej bezpečnostnej rady sa strany súčasnej vlády dohodli už v koaličnej zmluve, ktorú uzavreli po februárových predčasných voľbách.
Bezpečnostná rada by mala byť vďaka centralizácii schopná v krízach rýchlejšie prijímať potrebné rozhodnutia. Okrem toho by mala vytvárať strednodobé a dlhodobé stratégie pre prípad ohrozenia. Predsedom rady bude spolkový kancelár, v súčasnosti Friedrich Merz. Na tlačovej konferencii vyhlásil, že bezpečnosť je prioritou jeho vlády.
Podpredsedom novej bezpečnostnej rady bude vicekancelár, ktorým je v súčasnosti minister financií Lars Klingbeil. Stálych členov v rade budú mať ministerstvá zahraničia, vnútra, spravodlivosti, hospodárstva, obrany, rozvojovej pomoci a digitalizácie.
