Nadácia Zastavme korupciu upozorňuje na negatívne dosahy novely Trestného zákona. Hovorí o rezignácii štátu na boj proti korupcii. Odvoláva sa aj na výsledky svojej analýzy. Tá ukázala napríklad pokles v stíhaní korupcie a upozornila na mnoho prípadov zastavenia stíhania pre premlčanie. Vyplýva to z vyjadrení zástupcov nadácie na stredajšej tlačovej konferencii.
„Novela Trestného zákona za rok pomohla viac ako tritisíc osobám, ktoré boli obžalované, podozrivé alebo obvinené. Na druhej strane, poškodení sa stále nemôžu v trestnom procese domôcť odškodnenia,“ poznamenala riaditeľka nadácie Zuzana Petková.
„Vieme, že sa prestal ukladať trest prepadnutia majetku, a chýbajú dáta, ako štát s odsúdenými za voľnejšej trestnej politiky pracuje, pokiaľ ide o restoratívnu justíciu,“ dodala.
Menej stíhaných, menej obžalovaných
Analýza ukázala napríklad pokles počtu osôb stíhaných z prijímania úplatku a podplácania. V roku 2024 bolo za dané trestné činy stíhaných 224 osôb, v prvej polovici tohto roka išlo o 28 ľudí.
Nadácia pri korupcii evidovala aj pokles počtu obžalovaných, vlani ich bolo 129, v roku 2025 k 31. júnu 13. Analýza takisto ukázala, že pre premlčanie došlo k zastaveniu stíhania voči 289 osobám, ktoré spôsobili škodu presahujúcu 63 miliónov eur.
Nadácia Zastavme korupciu zároveň kritizovala, že po úprave Trestného zákona z trestnej politiky prakticky vymizol trest prepadnutia majetku. Pripomenula, že súd ho môže v súčasnosti uložiť len pri škode alebo zisku nad 650-tisíc eur a v prípade nepodmienečných trestov.
„Aj členovia zločineckých skupín, ktorí v minulosti prišli o majetok, môžu teraz žiadať jeho vrátenie,“ podotkla Petková. Poukázala na to, že nižšie ukladanie daného trestu vyplýva aj z dát ministerstva spravodlivosti – v roku 2022 prepadol majetok 48 osobám a vlani deviatim.
