Vyhliadka na piatkový (15. 8.) samit prezidenta USA Donalda Trumpa a ruského lídra Vladimira Putina na Aljaške, ktorého cieľom je hľadanie cesty k mieru na Ukrajine, symbolicky rozozvučala v Európe všetky poplašné signály.
Mierová dohoda musí zahŕňať aj Ukrajinu a v ideálnom prípade aj Európsku úniu, odkázala cez víkend šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová. Mnohí predpokladajú, že jej snahy budú zrejme ignorované.
Situácia niektorým pripomína Jaltu 1945, iným Mníchov 1938. Jedno stretnutie vtedajších lídrov je chápané ako symbol rozdelenia si sveta a sfér vplyvu, druhé ako zrada, o nás bez nás.
Piatkovému stretnutiu Trumpa a Putina na summite na Aljaške sa v relácii Rádiožurnál venovala redaktorka STVR Miroslava Neira Cuellar Hospodárová:
Počas konferencie v Jalte na Kryme bolo už miesto konania chápané ako ústupok Spojených štátov a Spojeného kráľovstva vtedajšiemu Sovietskemu zväzu.
Bude na Aljaške dominovať Donald Trump?
Vplyvný americký senátor Lindsey Graham v rozhovore pre NBC hovorí, že so stretnutím Trump-Putin nemá problém. Trump bude podľa neho rokovať z pozície sily, že zohľadní potrebu Európy a Ukrajiny s cieľom ukončiť túto vojnu dôstojne.
Je presvedčený, že prezident Trump dosiahne dohodu dobrú pre všetkých. Zlá dohoda totiž povzbudí napríklad Čínu, aby si vzala Taiwan, varoval.
Šéf NATO Mark Rutte ocenil, že Trump rokovaním s Putinom prelomil patovú situáciu, aj keď šéfa Kremľa považuje stále za hlavnú hrozbu pre Alianciu. V tejto fáze podľa neho účasť Volodymyra Zelenského nie je potrebná, neskôr je účasť Ukrajiny nevyhnutná.
„Ukrajine chcú teraz vnútiť nový mierový scenár, ale Zelenskyj by nemal ísť na stretnutie s Putinom,“ povedal Volodymyr Dubovik z Odesskej univerzity v Rádiu NV.
Kritizoval Donalda Trumpa, že stretnutím dal Putinovi bonus ešte pred tým, ako od neho niečo dosiahol. Ústupky Nemecku v roku 1938 položili základ ešte väčšiemu konfliktu o rok neskôr. Pripomína Mníchovskú dohodu a stratu Sudet. Len Ukrajina má mať podľa neho posledné slovo v tom, čo sa príjme.
Výmena území
„Premýšľajte o východnom a západnom Berlíne ako o spôsobe, akým môžeme konflikt vyriešiť aspoň na určité časové obdobie. Ani Severná a Južná Kórea zatiaľ neuzavreli mier,“ pripomína americký senátor Graham, ktorý má proti Rusku v zálohe aj plán na sekundárne sankcie.
Upozorňuje, že počas rokovaní dôjde zrejme aj na výmenu území. Konštatuje, že viceprezident J.D. Vance je v kontakte s európskymi lídrami aj s Ukrajinou a počúva vraj pozorne ako nikdy predtým, kde sú pre Ukrajinu a Európu červené čiary.
USA podľa neho vnímajú, že Ukrajina potrebuje bezpečnostné záruky a ani Washington nechce, aby Rusko konflikt začalo neskôr aj tretíkrát.
