Parlamentné voľby v Českej republike sa uskutočnia v piatok 3. októbra a sobotu 4. októbra tohto roka. Obyvatelia budú rozhodovať o zložení 200-člennej Poslaneckej snemovne, ktorá je jednou z dvoch komôr českého parlamentu. Druhou je Senát s 81 senátormi.
Obe komory sa podieľajú na tvorbe zákonov a ich členov si volia občania. Na zákonodarnom procese sa podieľajú obe komory, Ústava ČR im však určuje rôzne právomoci.
Iba Poslanecká snemovňa môže vysloviť dôveru alebo nedôveru vláde a len poslanci hlasujú o štátnom rozpočte. Odmietavé stanovisko Senátu môže prehlasovať nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov.
Senát má dôležitú úlohu v prípade, keď nastane rozpustenie Snemovne. V podstate rovnocenné právomoci majú pri ratifikácii medzinárodných zmlúv či tvorbe ústavných zákonov.
Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky vznikla 1. januára 1993. Svoje sídlo má v Thunovskom paláci na Malej Strane v Prahe. Poslanci majú štvorročné volebné obdobie.
Voľby do parlamentu sa konajú tajným hlasovaním „na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva“, uvádza snemovňa na svojej oficiálnej webovej stránke. Poslancov volia na základe pomerného zastúpenia a zvolený môže byť každý občan krajiny, ktorý dosiahol vek 21 rokov.
Zasadnutie Poslaneckej snemovne zvoláva prezident ČR najneskôr 30 dní od volieb. Poslanecká snemovňa si volí svojho predsedu a podpredsedov, ktorých môže aj odvolať. Od novembra 2021 je predsedníčkou Markéta Pekarová Adamová.
| Poslanecká snemovňa | Senát | |
| Počet zákonodarcov: | 200 | 81 |
| Funkčné obdobie: | 4 roky | 6 rokov |
| Volebný systém: | pomerný | väčšinový |
| Volebných obvodov: | 14 | 81 |
| Vek na zvolenie: | 21 rokov | 40 rokov |
Snemovňa môže vysloviť nedôveru
Poslanci môžu tiež rozhodnúť o rozpustení snemovne. Po prvý raz sa tak stalo v auguste 2013. V prípade rozpustenia snemovne sa voľby podľa ústavy ČR konajú do 60 dní od rozpustenia.
V istých prípadoch môže snemovňu rozpustiť aj prezident ČR, napríklad ak nevyslovila dôveru novovymenovanej vláde, či ak po dobu dlhšiu než tri mesiace nebola uznášaniaschopná, hoci jej zasadnutie nebolo prerušené. Nie je však možné rozpustiť ju tri mesiace pred skončením volebného obdobia.
Snemovňa sa návrhom na vyslovenie nedôvery vláde zaoberá, len ak ho písomne podá najmenej 50 poslancov. Jeho prijatie si vyžaduje súhlas najmenej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.
Schôdze oboch komôr parlamentu sú verejné. Verejnosť však môžu vylúčiť za podmienok, ktoré stanovuje zákon.
Senátorov si volia každé dva roky
Senát po prvý raz zasadol v decembri 1996, uviedol na svojej oficiálne webovej stránke. Sídli v areáli troch palácov na Malej Strane.
Senátori sú vo funkcii šesť rokov. Každé dva roky si občania krajiny volia jednu tretinu z nich. Platí tu väčšinový systém a uchádzači o zvolenie musia mať najmenej 40 rokov.
Senátor skladá sľub na prvom zasadnutí komory, na ktorom sa zúčastní. Senát aj Poslanecká snemovňa si zriaďujú svoje výbory a komisie, volia si predsedov a podpredsedov. Súčasným predsedom Senátu je Miloš Vystrčil.
Poslanec alebo senátor, ktorý je členom vlády, nemôže byť predsedom či podpredsedom snemovne či Senátu a ani členom parlamentných výborov.
V prípade rozpustenia snemovne pripadne Senátu prijímanie zákonných opatrení v záležitostiach, ktoré sa nedajú odložiť a vyžadovali by si prijatie zákona, uvádza Ústava ČR. Zákonné opatrenie môže Senátu navrhnúť len vláda. Takéto opatrenie musí na svojej prvej schôdzi schváliť Poslanecká snemovňa.
Nikto nemôže byť súčasne členom snemovne aj senátu. Poslanec či senátor nemôže byť súčasne prezidentom krajiny či sudcom.
Uznášaniaschopnosť a väčšina
Komory (Snemovňa a Senát) sú uznášaniaschopné, ak je prítomná aspoň jedna tretina ich členov. Na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov alebo senátorov. Na prijatie ústavného zákona je potrebný v oboch komorách súhlas trojpätinovej väčšiny prítomných.
Návrh zákona môže podať poslanec, skupina poslancov, Senát, vláda alebo zastupiteľstvo vyššieho územného celku. Podávajú sa v Poslaneckej snemovni. Tá ich po schválení posúva Senátu, ktorý ho schváli, zamietne alebo vráti s pozmeňovacími návrhmi. Prijaté zákony podpisuje predseda snemovne, prezident a predseda vlády ČR.
Parlament schvaľuje medzinárodné zmluvy, ktoré si vyžadujú jeho súhlas. Rozhoduje aj o vyhlásení vojnového stavu, účasti ČR v obranných systémoch medzinárodnej organizácie a tiež vyslovuje súhlas s vyslaním ozbrojených síl ČR mimo územia krajiny, či s pobytom ozbrojených síl inej krajiny v ČR.
Prezident republiky skladá sľub do rúk predsedu Senátu na spoločnej schôdzi oboch komôr. Senát môže so súhlasom Poslaneckej snemovne podať ústavnú žalobu proti prezidentovi na Ústavnom súde ČR.
