Plán vlády opäť zastropovať ceny energií pre 90 percent domácností rozvíril politickú diskusiu. Opozícia varuje, že ide o drahý a neudržateľný model v čase konsolidácie. Kritika zaznieva aj zvnútra koalície.
„Ak tento návrh vládna koalícia politicky odobrí, cena plynu a tepla sa v roku 2026 nezvýši 90 percentám domácností,“ vyhlásil premiér Robert Fico (Smer-SD) v nedeľu (3. 8.) vo videu, ktoré uverejnil na sociálnej sieti.
Vládou plánovanej plošnej energopomoci, ktorú kritizuje koaličný partner aj opozícia, sa v reportáži v Správach venoval redaktor Jakub Horáček:
Neubehlo ani 24 hodín a koaličný partner kritizuje plán predsedu vlády. Andrej Danko (SNS) vysvetlil, že ceny energií pre domácnosti drží štát len tým, že dopláca rozdiel medzi trhovou cenou a tým, čo platia ľudia.
„A bolo by to v poriadku, ak by vám štát pomáhal. Ale štát vás klame, pretože peniaze si musí požičať a jedného dňa to splatíme aj s úrokmi,“ skonštatoval šéf národniarov.
„Andrej Danko niekedy vyzerá, ako keby aj podporoval dobrú vec. Neviem, či sa zrovna pomýlil, alebo naozaj si toto myslí,“ komentoval slová podpredsedu parlamentu poslanec za Progresívne Slovensko Štefan Kišš.
„Neviem, či si pán Danko uvedomuje, že keď tu nebudeme mať silný štát, ktorý pomôže ľuďom s cenami energií, tak budeme mať množstvo občanov, ktorí dostanú účet za plyn, elektrinu alebo kúrenie dvakrát taký veľký,“ komentoval minister vnútra a predseda Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok.
Inde platia adresné opatrenia
Andrej Danko varuje, že dotácie raz zaniknú a Slováci budú platiť za energie plnú trhovú sumu. Vo viacerých krajinách Európskej únie však takýto model funguje. Domácnosti platia trhové ceny, no štát im náklady kompenzuje cez adresné sociálne opatrenia.
„Napríklad je to príspevok na bývanie, o ktorý môže požiadať každý, kto spĺňa požiadavky,“ priblížil energetický analytik Radovan Potočár.
Opozícia pripomína pôvodný plán
Opozícia pripomína, že ministerka hospodárstva v minulosti tvrdila, že pomoc s energiami bude adresná. Vyzýval k tomu aj minister financií, pretože štát musí šetriť. To, že má pomoc získať 90 percent domácností, strana SaS za adresné riešenie nepovažuje.
„Opäť idú pomáhať práve tým, ktorí tú pomoc reálne nepotrebujú. To sú peniaze nás všetkých. To sú peniaze, ktoré majú ísť na zdravotníctvo, na školstvo alebo na cesty,“ upozornil poslanec Karol Galek (SaS).
Vláda môže vyrokovať výnimku
Ďalšie kompenzovanie cien energií by zaťažilo štátny rozpočet stovkami miliónov eur. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) by to znamenalo, že vláda bude musieť v ďalšom konsolidačnom balíku ušetriť o 440 miliónov eur viac, ako plánovala. Existuje však výnimka.
„Ak sa vláde podarí vyrokovať nejakú výnimku pre použitie eurofondov, aby sme mohli refundovať tieto náklady z eurofondov, prípadný dopad na deficit by bol minimálny alebo žiadny,“ uviedol riaditeľ Kancelárie RRZ Viktor Novysedlák.
„Samozrejme, že začíname intenzívny dialóg s EK, ktorá sa nám písomne zaviazala, že bude hľadať možnosti, ako na kompenzácie využiť európske fondy pridelené Slovensku,“ informoval Fico.
Opozícia aj odborníci upozorňujú, že používanie eurofondov na dotovanie energií je len krátkodobé riešenie. Európska únia totiž trvá na tom, aby tieto peniaze slúžili najmä na podporu rastu a dlhodobého zvyšovania životnej úrovne.
Európska komisia však výnimku udelila napríklad Nemecku pri dotovaní cien energií pre domácnosti s nízkymi príjmami.
Ako to funguje inde
V susedných krajinách funguje energopomoc odlišne. V Českej republike má nárok na pomoc každá domácnosť, ktorej náklady na bývanie presiahnu 30 percent čistých príjmov.
V Poľsku je to kombinácia plošnej a adresnej pomoci, konkrétne – nastavený cenový strop. Pokiaľ obyvateľ neprekročí limit, má vládou garantovanú cenu energií.
V Maďarsku je pomoc plošná a funguje automaticky. Každá rakúska domácnosť s minimálne štyrmi osobami dostáva každý rok fixný príplatok 52,50 eur. Pre nízkopríjmové domácnosti štát platí 75 percent zo sieťových poplatkov za energie, maximálne do výšky 200 eur ročne.
