Prezident USA Donald Trump, lídri európskych krajín, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová a šéf NATO Mark Rutte v pondelok (18. 8.) v Bielom dome hovorili o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu. Podrobnosti sme mali vedieť do desiatich dní.
Dosiahnutie záruk v danom termíne je reálne, závisí však aj od konkrétneho obsahu, uviedol v rozhovore v relácii Aktuálne :24 Daniel Bednár zo Slovenskej spoločnosti pre medzinárodné právo pri SAV.
„Aby záruky mali hodnotu a právnu silu, treba uzatvoriť medzinárodnú zmluvu podľa Viedenského dohovoru o zmluvnom práve z roku 1969,“ povedal Bednár.
„Vidíme, že dokumenty typu memoránd, ako bolo napríklad aj Budapeštianske memorandum z roku 1994, ktoré bolo záväzné len v politickej rovine, a výsledok dnes všetci môžeme vidieť,“ skonštatoval. Dosiahnutie záruk je podľa neho reálne, je to však komplikovaný proces najmä z pohľadu tých, ktorí majú tieto záruky garantovať.
Rutte počas rokovaní uviedol, že v prípade Ukrajiny by mohlo ísť o bezpečnostné záruky podobné článku päť Severoatlantickej zmluvy.
Bednár upozornil, že článok hovorí o tom, že ostatní spojenci v prípade napadnutia ktoréhokoľvek z nich neprídu hneď vojensky pomáhať. „Prijmú opatrenia a akciu, ktorú budú považovať za najvhodnejšiu, vrátane použitia sily,“ vysvetlil.
„V prípade takýchto obdobných garancií pre Ukrajinu by muselo ísť o samostatnú zmluvu, v ktorej by sa k tomu museli zaviazať jednotlivé štáty,“ spresnil Bednár. Upozornil aj na situáciu krajín, ktoré by sa k tomu zaviazali a zároveň sú aj členskými krajinami NATO.
Celý rozhovor s Danielom Bednárom si môžete pozrieť tu:
Trump môže využiť mäkkú silu
Bednár tiež uviedol, že Donald Trump v úlohe sprostredkovateľa rokovaní, môže z pozície prezidenta USA použiť aj takzvanú mäkkú silu alebo tlak, za ktorým stoja Spojené štáty a ich armáda. Nesmie však podľa Bednára „skĺznuť“ do hrozby silou.
To, že lídri európskych krajín majú záujem o ukončenie konfliktu, vníma pozitívne. Otázne však podľa neho je, ako sa k tomu stavia druhá strana. „Vidíme tam niečo, čo by sme mohli ohodnotiť ako naťahovanie času, zisk vojenskej výhody,“ povedal.
V spojitosti s možným odovzdaním území Bednár vysvetlil, že súčasné medzinárodné právo podľa Charty OSN zakazuje použiť silu a získať tak územie, respektíve ho anektovať. Celé medzinárodné spoločenstvo je tiež povinné takúto anexiu neuznať. Ako príklad uviedol Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014.
„Na druhej strane štát má právo disponovať svojím územím,“ povedal. „To je však naviazané na vnútroštátne právo. Treba vykonať napríklad referendum, kde by sa museli vyjadriť aj občania konkrétneho štátu,“ vysvetlil. Tiež by to mohlo vyvolať otázky, že to legitimizuje agresiu a agresor je za svoje úsilie odmenený.
Jednou z alternatív by podľa Bednára mohla byť okupácia. „To znamená uznať dočasný stav, že síce územie právne náleží pôvodnému suverénovi, Ukrajine, ale de facto tam nemôže vykonávať svoju moc, pretože je tam okupačný režim, čo medzinárodné právo pozná,“ uviedol.
