Obhajcovia vlaňajšieho striebra, hokejisti HK Nitra, vstúpia aj do extraligového ročníka 2025/2026 ako jedni z hlavných favoritov na najvyššie priečky. Navyše ich čaká výnimočný ročník, pretože klub si pripomenie storočnicu hokeja pod Zoborom, čo bude predstavovať dodatočnú motiváciu na ľade aj mimo neho.
„Nebojím sa povedať, že by sme mali patriť medzi favoritov, keď sa pozriete na hráčov, ktorých máme a na to, čo dokazovali počas posledných rokov. Taktiež prišli hokejisti, ako Matej Paulovič a Michal Krištof, ktorí mali v zahraničí dobrú kariéru a stále sú v dobrom hokejovom veku. Kvalitu určite budeme mať, ale chalani to musia aj potvrdiť. Nikto nám nedá nič len tak,“ uviedol v rozhovore pre spravodajský web STVR prezident corgoňov Miroslav Kováčik.
Dlhoročný funkcionár v rozsiahlom rozhovore priblížil nielen hráčske zmeny, ale aj zákulisné fungovanie klubu, situáciu ohľadom výstavby nového štadióna a porozprával aj o svojom vzťahu k hokejovému klubu.
Venoval sa tiež často diskutovanej téme možného uzavretia extraligy, ktoré aktuálne vníma ako najvhodnejší spôsob, ako vytvoriť priestor pre výchovu chýbajúcej generácie hráčov: „Na určitú dobu by mali byť obe najvyššie súťaže zatvorené. Keď si vychováme veľké portfólio hráčov, tak sa opäť môžeme baviť o priamom postupe a zostupe. Momentálne na to nie je priestor.“
Opäť chcú mieriť na najvyššie priečky
Nitru čaká storočnicová sezóna. Je to už v klube cítiť?
Už sa na to pripravujeme a pred sezónou predstavíme aj storočnicové logo. Celá sezóna sa ponesie v znamení storočnice, či už pripomenutím si histórie a významných udalostí, pretože nitriansky hokej je jeden veľký príbeh. Pripravujeme aj rôzne aktivity, ktoré si zatiaľ nechám pre seba. Sezóna bude o niečo špeciálnejšia než zvyčajne.
Po úspechoch z minulých sezón a zároveň v jubilejnej sezóne budete mať asi len tie najvyššie ciele. Je to tak?
Vždy máme najvyššie ciele. Tento rok sa nám podarilo dať dokopy slušnú skupinu hráčov, čo nás aj predurčuje k tomu, aby sme pozerali na najvyššie miesta. Sme radi, že sa nám podarilo vyskladať takýto tím, udržať hráčov a priniesť nových, ktorých sme už predstavili. Všetko sa to stretlo v storočnicovej sezóne. Nejaké predpoklady sú, ale všetko sa rozhodne na ľade a až samotná súťaž ukáže, ako na tom sme.
Nebojíte sa teda otvorene povedať, že sa považujete za jedných z hlavných favoritov?
Nebojím sa to povedať, mali by sme medzi nich patriť, keď sa pozriete na hráčov, ktorých máme a na to, čo dokazovali počas posledných rokov. Taktiež prišli hráči, ako Matej Paulovič a Michal Krištof, ktorí mali v zahraničí dobrú kariéru a stále sú v dobrom hokejovom veku. Kvalitu určite budeme mať, ale chalani to musia aj potvrdiť. Nikto nám nedá nič.
Po rokoch, keď boli medailové úspechy Nitry späté s trénerom Stavjaňom, mali mnohí fanúšikovia otázniky nad novou trénerskou voľbou. Môžeme dnes povedať, že Andrej Kmeč tieto obavy rozptýlil?
Asi by to mali zhodnotiť lepšie fanúšikovia. Podľa mňa však áno. Chýbal nám len maličký krôčik k tomu, aby sme titul obhájili. Je prirodzené, že ľudia po trénerovi, akým bol Stavjaňa, ktorý u nás zanechal nezmazateľnú stopu, vyčkávali a boli zdržanliví k novému trénerovi. Som rád, že sa toho Andrej zhostil a verím, že bude napredovať aj naďalej. Pre slovenský hokej je len dobré, aby vyrastal slovenský tréner, ktorý bude úspešný. Veríme, že k úspechom pomôže nám aj sebe.
Kvalitných slovenských brankárov nie je veľa
Spoločnú prípravu na ľade na nový ročník začnete v pondelok 4. augusta. V akom stave je aktuálne zloženie kádra? Naplnili ste predstavy, s ktorými ste išli do prípravy?
Väčšinu kádra už máme pokope. Aktuálne riešime len možný príchod obrancu. Môžem prezradiť, že ide o zahraničného hráča. Aktuálne nie je voľný žiaden slovenský bek, ktorý by bol rozdielový. Ak by sa to nepodarilo, aj tak už máme dostatočný počet a kvalitu na defenzívnych postoch a sezónu začneme s piatimi legionármi.
Okienok sme až tak veľa nemali, pretože nám ostalo veľa hráčov z minulej sezóny. Vedeli sme, ktorých hráčov chceme obmeniť a už sme len hľadali vhodné typy. Prioritne sa každý pozerá po Slovákoch. Tým, že vstúpilo do hry, že by mohol byť voľný Matej Paulovič, čo sa pred koncom sezóny ešte nevedelo, pretože mal zmluvu v Pardubiciach, tak sa nám s ním podarilo dohodnúť.
S Michalom Krištofom sme boli v kontakte, taktiež sa čakalo na jeho rozhodnutie a možný angažmán v zahraničí. Tak, ako sa to začalo črtať, že by to mohlo byť najideálnejšie, sa to minimálne v útoku aj podarilo a rovnako tak aj v bránkovisku.
Nielen Krištof a Paulovič vzbudili pozornosť. Môžeme to čítať aj ako signál, že klub je momentálne v stabilnej finančnej kondícii?
V aktuálnom zložení bude vedenie Nitry už jedenástu sezónu. Doteraz sme si vždy všetky záväzky vyplatili. Od nástupu sme sa snažili správať tak, aby sme faktúry platili načas. Nemôžem povedať, že máme vykrytú celú sezónu, ale máme predjednané zmluvy s partnermi. Taktiež ešte nevieme presne predpovedať, aký budeme mať príjem zo vstupného. Aj rozpočet sa počas sezóny vyvíja a napĺňa. Verím, že tak ako sme zvládli predchádzajúce roky, zvládneme aj tento.
Opäť budete mať dvoch zahraničných brankárov. Nie je to príliš veľký luxus? Prečo ste sa rozhodli takto?
Boli sme za zníženie počtu legionárov v lige. Dlhodobo dávame priestor slovenským hráčom a čo sa týka kvality, tak nás netlačí topánka v útoku ani v obrane. V tomto sme na Slovensku absolútna špička. Aj preto sme aj pominulé roky, a aj v tejto sezóne, angažovali dvoch zahraničných brankárov. Tam nám nevyšli nejakí slovenskí brankári, o ktorých by sme mali záujem. Nie je ich veľa kvalitných, aby vedeli naskočiť ako jednotka.
To, že nebudeme môcť mať v poli piatich importov, pretože budeme mať jedného zahraničného brankára na striedačke, je možno náš hendikep. Sme si toho vedomí, ale tým pádom dostanú väčší priestor slovenskí hráči, čo je pre nich len a len dobré.
Finančnú kompenzáciu za Cottona nedostali
Začiatkom mája ste na webe avizovali, že Samuel Buček opäť opustí Nitru. Koncom mája ste však oznámili, že sa situácia zmenila a Buček ostáva pod Zoborom. Dá sa povedať, že na jednej strane vás teší, že hráč jeho kvalít ostáva doma, no na druhej vás mrzí, že mu prestup do kvalitnejšej súťaže nevyšiel?
Súhlasím. Veľmi by som mu prial posun, no vinou nešťastného zranenia prišiel o angažmán, ktorý už mal dohodnutý. Nepočítali sme s tým, že v Nitre strávi ešte ďalšiu sezónu, ale život to takto zariadil. Samo aj my sme si vedomí, že nám nebude k dispozícii od začiatku sezóny a naskočí až v priebehu ročníka. Aj pre neho bude lepšie naskočiť do sezóny v prostredí, ktoré pozná, akoby ako zranený hráč zmenil pôsobisko. V konečnom dôsledku sme radi, že u nás strávi ešte jednu sezónu. Dúfame, že po úspešnej rekonvalescencii bude podávať výkony, na ktoré sme všetci zvyknutí.

Klub opustil (prerušil zmluvu) obranca Alex Cotton, ktorý mal pôvodne platnú zmluvu. Jeho kroky smerovali do ruskej KHL. Získal klub nejakú finančnú kompenzáciu?
Nie, kompenzáciu sme neriešili, len sme mu umožnili ísť za oveľa lukratívnejším finančným angažmánom. Dostať sa tam bolo jeho snom, a tak sme mu v tom nechceli brániť, pretože pre nás počas dvoch rokov odviedol kvalitné služby. Uvidíme, ako sa mu bude dariť. Zmluva bola len prerušená a nikde nie je napísané, že sa do Nitry už nikdy nevráti.
Michal Krištof uviedol, že podpísal zmluvu na viac rokov s tým, že v prípade zaujímavej ponuky by mohol odísť. Ako je to s Matejom Paulovičom?
Krištof môže odísť len po sezóne s naším súhlasom, takže tento ročník určite odohrá tu. Paulovič má trojročnú zmluvu bez možnosti odchodu.
Krištof po vypuknutí vojny na Ukrajine pôsobil v KHL. Nie je to síce prvý hráč v Nitre s minulosťou v kontinentálnej lige, ale predsa len, zohráva pri angažovaní hráča rolu aj táto téma?
Nie je to pre nás témou. Michal Krištof pochádza z Nitry a je odchovancom klubu. Každý na Slovensku by ho chcel mať v tíme. Sme radi, že sme ho mohli dostať naspäť k nám.

Teraz asi môžeme očakávať opätovné obnovenie spolupráce medzi Krištofom a Paulovičom, ako tomu bolo v sezóne 2017/2018.
Minimálne takto začnú a potom uvidíme, či sa medzi nimi opäť naštartuje rovnaká chémia. Od spomínanej sezóny prešiel už nejaký čas, počas ktorého boli od seba. Obaja sú však veľmi kvalitní hokejisti a je veľký predpoklad, že by im to opäť mohlo spolu fungovať.
Na Molnára sa netreba pozerať ako na vyvrheľa
Do klubu sa vracia stále len 20-ročný Ondrej Molnár. Čo si od neho sľubujete? Čo od neho očakávate?
Ondrej bol jedným z najväčších talentov nitrianskeho mládežníckeho hokeja. Jeho vývoj sme sledovali a posúvali ho kategóriami. Býval ostaršený, presadzoval sa výrazne a bol produktívny a kreatívny. Veríme, že prechod do mužov zvládne čím skôr a etabluje sa v mužskom hokeji. Posledné dve sezóny v zámorí mu určite niečo dali a posunul sa. Všetko je na ňom.
Mám teóriu, že ten, kto sa takto výrazne presadzoval v mládežníckych kategóriách, tak raz príde jeho čas v mužskom hokeji, pokiaľ na sebe pracuje. Je len na ňom, aby sa tak stalo čím skôr.
Rozprávali ste sa s ním o incidente z decembra 2022?
Už vôbec nie. Vedeli sme o tom hneď, ako sa to stalo. Bola to nešťastná náhoda. On ten konflikt nevyvolal a, bohužiaľ, nedopadlo to úplne najšťastnejšie. Nemyslím si, že by sme sa na neho teraz mali pozerať ako na nejakého vyvrheľa, ktorý vyvoláva konflikty a je problémový typ, pretože nikdy predtým s ním takýto problém nebol. Bol to jeden nešťastný incident, ktorý sa s ním ťahal.
Pokračovať bude aj 44-ročný kapitán Branislav Mezei. Čo znamená pre mužstvo? Bude slovenským Jaromírom Jágrom?
Aj po sezóne som mu hovoril, že by som bol veľmi rád, keby bol takým slovenským Jaromírom Jágrom. Braňo znamená veľmi veľa, pretože je majákom a pevným bodom, o ktorý sa už dlhé roky vieme oprieť.
Je lídrom, kapitánom, príkladom morálky a vzorom v tréningovom procese. Je stelesnením dobrých vlastností, ku ktorým potrebujete vzhliadať ako mladý hráč. Verím, že tak, ako šľape v posledných sezónach, bude pokračovať aj naďalej a vydrží mu to, čo najdlhšie.

Pobežalovi nechceli brániť v odchode
V drafte do NHL sa očakávalo, že padne meno Tomáša Pobežala. Napokon sa tak nestalo. Bolo to pre klub a vás osobne veľké sklamanie?
Priznám sa, že rovnako ako väčšina ľudí na Slovensku a možno aj vo svete, bol som prekvapený. Také veci sa však stávajú a nie je to koniec sveta. Vidíme, že ani Luka Radivojevič nebol draftovaný. Mrzí nás to, ale nie je to vizitka toho, že hral na Slovensku alebo v Nitre, pretože sme v predchádzajúcich rokoch videli, že hráči od nás draftovaní boli.
Vplyvom viacerých udalostí sa to takto stalo, ale jeho hokejový život sa nekončí. Možno práve naopak. Tým, že nebol draftovaný v nižších kolách, sa mu otvárajú možnosti do budúcna a skúsiť ho bude môcť viacero tímov. Treba taktiež povedať, že hokej nie je len NHL. Hrá sa po celom svete a hráč môže mať úžasnú kariéru, aj keď do NHL nikdy nenazrie. Nikdy nie je napísané, že sa do NHL už nedostane.
Hovoríte o vplyve viacerých udalostí. Prečo mu to podľa vás nevyšlo?
Ťažko povedať. Asi najviac zavážilo to, že nemal bodovo produktívne MS do 20 rokov.
Pobežal sa napokon rozhodol opustiť Nitru a mieri do juniorskej OHL. Ako vnímate jeho rozhodnutie?
Tým, že sme mali káder vyskladaný, alebo inak povedané predpripravený, tak sme ani nepočítali s tým, že by Tomáš ostal v Nitre. Keby zostal, tak by u nás bol, samozrejme, vítaný. Na druhej strane rozumiem, že si zvolil cestu kanadskej juniorky, aby bol viac na očiach a pokúsi sa ukázať manažérom, že tento rok spravili chybu. Draftovaný môže byť aj v budúcej sezóne. Chápeme, že skúsil túto cestu. Kvalita nášho tímu je dostatočná, preto sme mu, aj napriek platnej zmluve, nechceli brániť v odchode.

V Nitre však ostali 17-roční mladíci Adam Nemec a Tomáš Chrenko, ktorí by mohli prejsť nasledujúcim draftom v roku 2026. Aké s nimi máte plány?
Podporíme ich, ako sme predtým podporovali mladých hráčov. Chceme dávať mladým priestor, najmä, keď sú práve títo dvaja veľké talenty posledných rokov. Je na nich, ako sa presadia, ale podporu určite dostanú. Počítame, že budú stabilne hrávať.
Dva tituly za desať rokov
Je to už viac ako desať rokov, čo ste spolu s Tomášom Chrenkom v apríli 2015 prevzali hokej pod Zoborom a stali sa riaditeľom klubu. Čo pre vás HK Nitra znamená?
Veľmi veľa. Je to v podstate celý môj život. Od hokeja je odvodený celý môj život, aj ten rodinný. Naša vášeň pre prácu, aby sa klub vyvíjal a napredoval, ostala stále rovnaká aj po desiatich rokoch. Práca ma stále napĺňa. Keď sa za sebou obhliadnem, je vidieť kus práce a výsledky. Nemám na mysli len športové výsledky, ale aj to, do akej miery sa klub posunul a rozrástol. Organizácia dáva prácu mnohým ľuďom v Nitre aj v pridružených odvetviach. Skromne musím povedať, že som hrdý na všetko, čo sa nám za desať rokov podarilo. Stále však máme chuť zlepšovať sa.
Keď ste preberali klub, dovolili by ste si vôbec pomýšľať na všetky úspechy, ktoré klub pod vaším vedením dosiahol?
Ťažko povedať. Na začiatku boli veľké problémy. Klub sa nám podarilo finančne stabilizovať. Vedeli sme, aké veci si môžeme dovoliť. Nechceli sme ísť do žiadnych dlhov a splátok. Všetky procesy bolo potrebné nastaviť a postupne pracovať na tom, aby sme sa zlepšovali vo všetkom. Na úspechy, ktorých nie je málo, môžeme byť hrdí. Napĺňa nás to dobrým pocitom, pretože vždy, keď sa niečo podarí, môžeme povedať, že námaha stála za to. Odmenou je pre mňa aj to, že ľudia dostávajú každý mesiac výplaty načas – či už hráči, tréneri, mládežnícki tréneri alebo všetci pridružení ľudia okolo klubu. Všetko toto ma napĺňa, ale taktiež je to aj veľká zodpovednosť.

Ktorý pozitívny, ale aj negatívny moment sa vám v súvislosti s nitrianskym hokejom vybaví ako prvý?
Zažili sme toho veľmi veľa. Zo športových úspechov to bude prvý titul hneď v prvej sezóne. Ale aj titul z roku 2024 a celá cesta k nemu bola neskutočná. Čo sa týka negatívnej stránky, tak po športovej stránke ma stále máta gól z minulej sezóny, ktorý padol v predĺžení v siedmom finálovom dueli v Košiciach.
V Nitre už dlhodobo voláte po novom zimnom štadióne. V septembri 2024 ste verejnosti predstavili projekt s vizualizáciou štadióna. Kam sa situácia odvtedy posunula a aké sú aktuálne vyhliadky?
Vizualizáciou sme vtedy chceli projekt naštartovať, aby aj verejnosť videla, aké sú predstavy. Momentálne sme štafetu posunuli na mesto, kde sa chystá vyhlásenie súťaže na projektovú dokumentáciu. Mestu sme maximálne súčinní. Mala by prebehnúť súťaž a budú nové vizualizácie, ktoré budú určené na projektovú dokumentáciu, ktorá bude slúžiť k samotnej výstavbe.
Potrebujeme sa dostať najmä k projektovej dokumentácii, pretože je to náročný proces, nielen technicky, ale aj finančne. Máme prisľúbené prostriedky zo samosprávy, teda mesto Nitra by šlo do takejto veľkej investície. Keď bude dokumentácia, tak budeme navštevovať všetkých kompetentných a čakať na vhodnú príležitosť, kedy bude dobrá konštelácia hviezd a mohlo by sa podariť uvoľniť v štáte nejaké veľké prostriedky na to, aby sa nejaká 70 – 80 miliónová hala postavila. Myslím si, že k tomu raz príde a my musíme byť pripravení.

Preplácaní sú slovenskí aj zahraniční hráči
Jedna strana manažérov tvrdí, že slovenskí hokejisti sú dnes preplácaní. Druhá strana zas poukazuje, že preplácaní sú aj legionári. Branko Radivojevič v rozhovore pre náš web hovoril, že Slovensko je momentálne raj pre cudzincov. Ktorí hráči sú teda preplatení najviac?
Povedal by som, že predražení sú jedni aj druhí. Lige veľmi uškodil priamy postup a zostup. Sezóna, počas ktorej sme sa ocitli na poslednej priečke, veľmi nastrašila aj ostatné kluby, pretože videli, že klub ako Nitra, ktorý hral vlani finále, sa zhodou viacerých okolností môže ocitnúť na poslednej priečke a z ligy vypadnúť.
Nikto nechcel vypadnúť a každý sa snažil vyskladať káder na hranici svojich možností. Negatívny dopad sme videli už v priebehu vlaňajšej sezóny, keď nie všetky kluby boli schopné plniť si záväzky tak, ako mali.
Môže to baráž postupne zmeniť?
Kolotoč sa hneď nezastaví. Máme aj infláciu a chápem hráčov a ich požiadavky. Kariéru nemajú večnú a chcú si zarobiť. Peniaze im aj prajem, lenže všetko musí ísť v symbióze s klubom, aby na to klub mal. Možno sa to určitým spôsobom zastabilizuje, ale teraz do toho vstupuje ďalší prvok. Veľa starších hráčov, ktorí mali na to, aby hrali extraligu, bude odchádzať do hokejového dôchodku a chýba generácia, ktorá by ich nahradila. Stále to bude tlačiť na platy slovenských hráčov.
Prvá hokejová liga nám nevychováva také množstvo hráčov, ako by sme potrebovali. To sú najväčšie problémy, a práve preto sme volali po zmenách. Aby sme mali väčší pokoj na prácu v extralige a v prvej lige. Aby sa kluby nebáli a mohli sme vychovať mladých hráčov tak, ako sme to museli urobiť my.
Vtedy k nám prišlo veľa hráčov, ako Čederle a Lacka, ktorí neboli hviezdami od začiatku. Museli sme byť trpezliví, čo nás stálo umiestnenie na najvyšších miestach. Dnes nám to chalani vracajú. V tej dobe to bolo ťažké a veľa ľudí nebolo spokojných s tým, koho sme angažovali. Dnes si bez nich už mužstvo nevedia predstaviť. Je to proces.
V NHL máte čas a keď sa umiestnite na posledných miestach, tak si tím budujete a získavate aj najlepších hráčov na drafte. Potom je veľká šanca, že sa to otočí. Keď máte stále nôž na krku, priestor na výchovu hráčov nie je. Som rád, že sa to zmenilo aspoň na baráž. Ale, bohužiaľ, portfólio slovenských hráčov by malo byť väčšie a ako kluby by sme potrebovali väčší pokoj na prácu.

Čo ešte navrhujete, že by sa malo zmeniť?
Na určitú dobu by mali byť obe najvyššie súťaže zatvorené. Extraliga, ale najmä Slovenská hokejová liga. Tam je vypadávanie úplne zbytočné. Razím teóriu, že by ju mal hrať klub vtedy, keď mesto dokáže hráčom zabezpečiť profesionálne podmienky, aby sa mohli plnohodnotne venovať hokeju a nemuseli chodiť do práce. Tento proces výchovy trvá dva, tri a niekedy až päť rokov. Až potom ten hráč vyskočí a je schopný hrať extraligu. Potrebujeme, aby sa toto udialo a tímy mali pokoj na prácu.
Z prvej Slovenskej hokejovej ligy by sa vôbec nemalo vypadávať, pretože mužstiev, ktoré chcú hrať SHL, zas toľko nie je. Tie, čo by to chceli hrať, by mali dostať možnosť, ak vedia splniť podmienky. V extralige sú tiež rozdiely medzi hráčmi a ich kvalitou obrovské. Extraliga by sa mohla na určitý čas zatvoriť, a keď si vychováme veľké portfólio hráčov, tak sa opäť môžeme baviť o priamom postupe a zostupe. Momentálne na to nie je priestor.
Ako sa zmenili rokovania s hráčmi za desať rokov, čo ste vo svojej funkcii? Sú náročnejšie?
Je to vždy rovnaké. Začiatky u nás boli ťažké, pretože sme museli konsolidovať. Hráčom, ktorí boli v podstate mojimi spoluhráčmi, som núkal slabšie podmienky, ako mali, s tým, že som im povedal, že chcem, aby boli výplaty načas, čo som dodržal.
Vtedy to bolo veľmi náročné a o peniazoch, aké hráči zarábajú dnes, sa nám ani nesnívalo. Treba však povedať, že už prešla jedna dekáda. Rokovania nie sú nikdy jednoduché, pokiaľ je o hráča záujem a on si je vedomý svojej ceny.