Pri havárii ruskej ponorky Kursk s dvoma jadrovými reaktormi pred 25 rokmi v Barentsovom mori zahynulo 118 ľudí. Vojenský publicista Andrej Žiarovský v rozhovore v relácii Aktuálne :24 spresnil, že príčinou nešťastia bol výbuch torpéda, ktorý však 25 členov posádky prežilo.
V konečnom dôsledku prišli o život všetci ľudia, ktorí sa nachádzali v ponorke. Ruské úrady zo začiatku pomoc zo zahraničia odmietali a prezident Vladimir Putin čelil v spojitosti s nešťastím kritike.
Žiarovský priblížil, že išlo o veľkú ponorku s dĺžkou viac než 150 metrov, šírkou 18 metrov a výtlakom 24-tisíc ton. „Bola vyzbrojená 24 nadzvukovými raketami s doletom takmer až 500 kilometrov,“ spresnil. „Fungovala ako istá pýcha námorníctva,“ dodal.
Ponorku sa na dne oceána podarilo identifikovať až v noci na 13. augusta. „Vyšetrovaním sa neskôr zistilo, že príčinou bol výbuch jej vlastného torpéda na palube,“ spresnil vojenský publicista. Nešťastie napokon nikto zo 117 členov posádky, plus jedného civilistu na palube, neprežil.
Príčinou bolo torpédo
Žiarovský vysvetlil, že torpédo, ktoré vybuchlo, bolo špecifické a iné námorníctva takýto model bežne nepoužívajú. „Jeho pohonným médiom bol peroxid vodíka, ktorý je prchavý, reaguje s látkami, je háklivý na čistotu prostredia,“ povedal.
„Oficiálna verzia hovorí, že je známe, že torpédo bolo exspirované a povolili zvary nádrže, v ktorej bol skladovaný peroxid vodíka,“ povedal. To viedlo k reakcii s mazivom a inými časťami a explózii.
„Toto spochybnil admirál Riazancev, náčelník výzbrojnej služby ruského námorníctva, ktorý upozornil, že s torpédom manipulovala posádka, ktorá na to nebola vycvičená,“ dodal Žiarovský. „Poškodila torpédo pri zasúvaní do torpédometu,“ doplnil.
Posádka podľa jeho slov na poškodenie prišla, pokúsila sa torpédo z torpédometu vytiahnuť a vtedy došlo k explózii. „To je aj odpoveď na otázku, prečo tá energia výbuchu smerovala do vnútra ponorky a nie von,“ skonštatoval.
Pomoc zo zahraničia odmietli
Ponorka podľa Žiarovského nemala na palube jadrové zbrane a jej reaktor výbuch prežil bez ujmy. Explóziu prežilo aj približne 25 ľudí v zadnej časti ponorky, zachrániť sa ich však nepodarilo. Žiarovský ako jeden z dôvodov uviedol aj nedostatočný výcvik posádky.
„Američania zistili pomerne rýchlo, že Rusi majú problém s ponorkou. Promptne reagovali Briti a Nóri,“ dodal. Rusko však zo začiatku pomoc zahraničných krajín odmietlo.
„Analýza potom ukázala, že aj keby táto pomoc bola prijatá okamžite, tých 25 ľudí na palube by to asi nezachránilo,“ uviedol Žiarovský. Rusom tiež podľa jeho slov trvalo dlho, kým identifikovali, kde sa ponorka nachádza.
„Oficiálne vyšetrovanie vedené prokurátorom Ustinovom nikoho neobvinilo,“ povedal. Dodal, že k prokurátorovej správe bola pripojená aj správa admirála Valerija Riazanceva, ktorý problémy jednoznačne pomenoval.
„Napriek tomu, že oficiálne nebol nikto za haváriu a katastrofu stíhaný ani obvinený, v priebehu niekoľkých mesiacov po tejto nehode bolo odvolaných dvanásť admirálov,“ povedal Žiarovský.
Vojenský publicista pripomenul, že kritike čelil aj ruský prezident Vladimir Putin, ktorý dostal nesprávne informácie a neprerušil dovolenku. „Keď aj prišiel, tak mal niekoľko veľmi nešťastných vyjadrení,“ povedal Žiarovský. Ruská vláda neskôr poskytla kompenzácie pozostalým.
