Webové stránky sankcionovaných ruských médií sú aj naďalej ľahko dostupné v mnohých štátoch EÚ. Vyplýva to z prieskumu britského Inštitútu pre strategický dialóg (ISD), ktorý na to upozornil vo svojej správe zverejnenej vo štvrtok (31. 7.).
V rebríčku šiestich skúmaných členských štátov sa najnižšie umiestnilo Slovensko, kde sú podľa neho dostupné webstránky všetkých sankcionovaných ruských médií. Informuje o tom správa agentúry AFP.
Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu EÚ uvalila sankcie na 27 ruských mediálnych skupín, ktorým pozastavila vysielacie licencie, čím im zakázala pôsobenie na území členských štátov. Tento krok sa týka aj webstránok týchto médií, ktoré podľa EÚ zahlcujú verejný priestor dezinformáciami a ruskou propagandou.
Na sankčný zoznam zaradili celkovo 27 médií vrátane televízií RT, Rossija 1, Pervyj kanal alebo mediálnej organizácie Sputnik. Každý členský štát EÚ je zodpovedný za to, aby poskytovatelia internetu prístup na sankcionované webstránky blokovali. Viac ako tri roky po začiatku invázie sú však weby vo viacerých členských štátoch naďalej dostupné.
„Ruské štátne médiá majú aj naďalej silnú prítomnosť v online priestore a predstavujú veľkú výzvu pre demokraciu na Západe,“ tvrdí think tank. Obmedzenia zo strany poskytovateľov internetu sú podľa správy ISD do veľkej miery neefektívne.
ISD v správe kritizoval Európsku komisiu za nedostatočné usmernenia pre členské štáty a poskytovateľov internetu. Komisia podľa think tanku neposkytla ucelený zoznam jednotlivých webových adries a domén používaných sankcionovanými médiami. ISD zistil, že 27 sankcionovaných médií prevádzkuje až 58 webstránok. Členské štáty a poskytovatelia podľa ISD zostali bez „usmernenia potrebného na efektívnu a cielenú implementáciu pravidiel“.
Nedostatočná politická vôľa
V správe sa konštatuje, že Slovensko „dosiahlo najhoršie výsledky v oblasti vynucovania zákazu“, keďže všetky sankcionované webové adresy boli v testoch dostupné. Nad ním sa v rebríčku ocitlo Poľsko s 50 dostupnými adresami. Najvyššie hodnotené bolo Nemecko a Francúzsko.
Vynucovanie zákazu na Slovensku podľa ISD naráža na nedostatočnú politickú vôľu. Think tank pripomenul, že v marci 2022 Národný bezpečnostný úrad SR zablokoval niekoľko proruských webstránok. Obmedzenie však bolo iba dočasné a vypršalo v októbri 2022, keďže parlament neprijal legislatívne opatrenia, ktorými by zákaz predĺžil.
„Prípad Slovenska poukazuje na nesúlad medzi sankčným režimom EÚ a jeho uplatňovaním členskými štátmi, ktorých právne systémy nie sú prispôsobené na to, aby reagovali na hybridné hrozby,“ uvádza sa v správe ISD.
ISD vykonal prieskum v Nemecku, Francúzsku, Taliansku, Poľsku, ČR a SR, pričom používal internetové pripojenie od troch najväčších miestnych poskytovateľov.
