Väčšina slovenskej populácie si uvedomuje, že klimatická kríza je vážny problém, ktorý je nutné riešiť. Ochota prispievať na zmiernenie jej dosahov je síce na Slovensku vysoká, ale len do tej miery, ktorá neohrozí naše financie. Vyplýva to z prieskumu agentúry NMS.
Klimatická zmena je vážny problém, ktorý vyžaduje okamžité riešenia. Tento výrok vníma pravdivo až 76 percent Slovákov a nesúhlasí s ním takmer pätina.
„Ľudia vnímajú klimatickú zmenu predovšetkým cez konkrétne javy, ktoré zažívajú a ktoré ovplyvňujú ich životy. Napríklad extrémne počasie, sucho, povodne či nezvyčajne teplé zimy,“ vysvetlila analytička Denisa Lakatošová.
Vnímaniu klimatickej krízy na Slovensku sa v relácii Rádiožurnál venovali redaktori Matúš Dudáš a Tobiáš Petra:
Podľa klimatického aktivistu Jakuba Hrbáňa je potrebné vnímať krízu ako komplexný problém, ktorý má široké spektrum riešení.
„Na jednej strane máte individuálne kroky, ktoré môže spraviť naozaj každý. Na druhej strane máte potrebné systémové zmeny, ktoré potrebujeme na to, aby sme mohli začať implementovať veľké projekty, ktoré nám ušetria energiu, zmenia spôsob, akým sa dopravujeme a všeobecne akým žijeme,“ objasnil Hrbáň.
Slováci si uvedomujú aj vlastný prínos k zmierneniu dosahov klimatickej krízy, vyše polovica populácie si však nechce za to priplácať.
Verejná téma
Podľa analytika z INESS Radovana Ďuranu majú ľudia viacero možností, ako k ochrane prispieť. „Človek myslí vážne to, do čoho dáva peniaze. Pokiaľ majú ľudia problém časť svojej spotreby investovať do ekologických opatrení, tak to znamená, že im na tom v skutočnosti až tak nezáleží,“ uviedol Ďuran.
Jakub Hrbáň tvrdí, že tieto kroky sa neudejú zo dňa na deň. Je však dôležité si uvedomiť, že klimatická kríza, podobne ako školstvo alebo zdravotníctvo, je verejná téma.
„Veľké riešenia, ktoré dnes potrebujeme, sú v rukách najmä ľudí, ktorí zodpovedajú za správu našej spoločnosti a na nich potrebujeme vyvíjať tlak,“ dodal Hrbáň.
