Medzi najväčšie problémy, ktorým podľa ekonóma čelí Slovensko, patrí starnúca populácia. Práve preto by mal štát šetriť napríklad na tých dôchodcoch, ktorí zároveň pracujú a poberajú dôchodok. Vláda by mala tiež zreformovať dlhodobú starostlivosť o chorých a starých. Ušetriť by sa dalo aj na vysokých školách.
„Klesá počet študentov na vysokých školách vplyvom nízkych populačných ročníkov, ale počet zamestnancov vysokých škôl, ako aj počet vysokých škôl rastie,“ priblížil ekonóm z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied Viliam Páleník.
Všetky tieto kroky však vyžadujú dlhodobé reformy a čas. Vláda doteraz podľa ekonóma takéto návrhy nepredstavila.
„Veľká časť verejných výdavkov je predpísaná zákonom. Takže pokiaľ sa nezmení legislatíva a pokiaľ neprebehnú poctivé audity na týchto štátnych inštitúciách, tak žiadne veľké úspory nebudeme vidieť,“ povedal analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Radovan Ďurana.
O ekonomickej situácii na Slovensku v Správach informovali redaktori Boris Novotňák a Veronika Britaňáková:
K šetreniu na strane štátu musí dôjsť
Premiér napriek tomu hovorí, že k šetreniu na strane štátu musí dôjsť. „Neodídem od rokovacieho stola, pokiaľ ide o koaličnú radu, pokiaľ nebudem vidieť výrazné šetrenie v rámci možností, aby to nehrozilo fungovanie štátu, aj na strane štátu,“ povedal premiér Robert Fico (Smer-SD).
Ekonóm sa však obáva, že pri takejto rýchlosti zmien môže dôjsť k problémom. Najmä ak šetreniu nebude predchádzať dôsledná analýza. „Budú šetriť paušálne na svojich zriaďovaných organizáciách, na svojom chode a pocíti to aj občan, keď sa obmedzia niektoré služby, ktoré sa aj teraz úplne vyťažujú,“ dodal Páleník.
Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) musia prísť opatrenia na zníženie deficitu čo najskôr. Inak štátnemu rozpočtu hrozí, že si Slovensko bude na zaplatenie dlhu požičiavať čoraz drahšie.
Napríklad doteraz štát platil za dlh miliardu eur. Ak sa stav našich verejných financií nezlepší, môžu to byť tri miliardy. „Čím neskôr k tomu dôjde, tým horšie,“ povedal analytik RRZ Pavol Majher. Štát musí v roku 2026 ušetriť alebo získať na daniach viac ako dve miliardy eur.
Kritika zamestnávateľov a odborárov
Zamestnávatelia aj odborári kritizujú, že stále nepoznajú podobu konsolidačných opatrení, ktoré budú mať vplyv aj na nich. Očakávali, že sa s nimi oboznámia na rokovaní tripartity. Nestalo sa tak.
Minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD) argumentuje, že rokovania sú náročné a že zoznam opatrení ešte neexistuje. Sociálnym partnerom však prisľúbil, že ich s návrhmi konsolidácie oboznámi ešte pred tým, ako o nich bude definitívne rozhodovať vláda.
„Nedostali sme žiadne konkrétne odpovede. Odpoveď na naše požiadavky bola všeobecná v zmysle, že kým sa nedohodne koaličná rada, tak nebude prezentované verejne nič ani pre členov hospodárskej a sociálnej rady,“ povedal prezident Republikovej únie zamestnávateľov Miroslav Kiraľvarga.
„Možno ich predstavia v druhej polovici septembra, kedy by o nich mala rokovať aj vláda, čo je z nášho pohľadu dosť neskoro, pretože sa asi dostaneme opäť do situácie, že budeme len komentovať už navrhnuté opatrenia, ale nebudeme súčasťou ich tvorby,“ uviedla prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR Monika Uhlerová.
„Ja som prisľúbil sociálnym partnerom, že akonáhle bude politická dohoda na zozname sociálnych, teda konsolidačných opatrení, tak zvolám ešte mimoriadnu tripartitu. Čiže chcem, aby tripartita mimoriadne rokovala o konsolidačnom balíčku ešte predtým, než bude schválený na vláde,“ vysvetlil minister Tomáš.
