V Moskve sa v pondelok (4. 8.) začal súdny proces s osobami obvinenými z teroristického útoku na koncertnú halu Crocus City Hall, ktorý sa odohral v marci minulého roka. Pri brutálnom atentáte zahynulo podľa oficiálnych údajov 147 ľudí, ďalší traja sú stále nezvestní.
„Podľa vyšetrovateľov viac ako polovica obetí zomrela následkom požiaru, ktorý teroristi úmyselne založili. Na samotnú streľbu pripadá približne 40 mŕtvych,“ uviedol v relácii Ranné správy spolupracovník STVR v Moskve Jiří Just.
Podľa ruských úradov bola príprava útoku rozsiahla. Zbrane používané pri atentáte boli ukryté v rôznych častiach Ruska vrátane Jekaterinburgu, Severného Kaukazu, Kaspijska či samotnej Moskvy. Útočníci sa hlásia k afganskej vetve tzv. Islamského štátu.
Aj keď sa prípad považuje za jeden z najbrutálnejších útokov na ruskom území v posledných rokoch, v ruských médiách sa mu momentálne nevenuje veľká pozornosť. „Verejný diskurz je úplne zatienený vojnou na Ukrajine a napätím medzi Kremľom a Západom,“ dodal Just.
O súdnom pojednávaní v Rusku hovoril v relácii Ranné správy spolupracovník STVR v Moskve Jiří Just:
Vysoké tresty pre obžalovaných
Obžalovaným hrozia podľa ruských zákonov tresty odňatia slobody od dvanásť rokov až po doživotie. Nižšie tresty sa v tomto prípade neočakávajú.
V reakcii na útok sa v Rusku zintenzívnili aj výzvy na obnovenie trestu smrti, ktorý je v krajine od roku 1996 pozastavený. „Tieto hlasy zaznievajú prakticky od momentu útoku, a to nielen zo strany verejnosti, ale aj poslancov Štátnej dumy. Pre ruskú spoločnosť to bol šok. Nie vojna, ale práve tento brutálny, nečakaný a rozsiahly útok,“ opísal atmosféru Just.
Ruský prezident Vladimír Putin sa však k požiadavkám na zrušenie moratória zatiaľ nevyjadruje. „Putin si uvedomuje, že obnovenie trestu smrti by mohlo byť veľmi nebezpečným precedensom. V čase, keď je ruská spoločnosť pod silným tlakom a represívnym dohľadom, by to mohlo spôsobiť ďalšie napätie,“ uzavrel Just.
