Traja z piatich členov výboru, ktorý udeľuje Nobelovu cenu za mier, v minulosti verejne kritizovali amerického prezidenta Donalda Trumpa. Písal o tom v pondelok (25. 8.) denník The Washington Post (WP). Podľa denníka to znižuje šance, že by Trump ocenenie, po ktorom túži, získal. U dvoch členov je kritika relatívne nedávna. Na získanie ceny je potrebná podpora aspoň troch členov.
Členka výboru a bývalá nórska ministerka Kristin Clemetová v máji amerického prezidenta kritizovala za rozkladanie demokracie. „Robí, čo môže, aby zbúral liberálny svetový poriadok postavený na pravidlách,“ uviedla.
V decembri Trumpa kritizoval aj predseda výboru Jörgen Watne Frydnes. Súčasne varoval pred obmedzovaním slobody slova v demokratických štátoch. „Počas predvolebnej kampane Trump slovne zaútočil na médiá vo viac ako 100 prípadoch,“ pripomína WP Frydnesov výrok.
Voči Trumpovi sa vymedzila aj ďalšia členka výboru, bývalá politička z nórskej Strany práce Gry Larsenová, ktorá bola aktívna v ekologických a humanitárnych organizáciách. V roku 2020 zverejnila na svojich stránkach fotku červenej šiltovky, ktorá sa stala symbolom Trumpovho pôsobenia v politike, s nápisom Make Human Rights Great Again (Urobiť ľudské práva znovu skvelými).
Pri prvom prezidentskom mandáte potom Larsenová napísala, že Trump svojou politikou ohrozuje milióny ľudských životov.
Trumpova cena je nepravdepodobná
Nomináciu na Nobelovu cenu za mier sľúbili Trumpovi Pakistan, izraelský premiér Benjamin Netanjahu a tiež arménsky premiér Nikola Pašinjan a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev. Alijev a Pašinjan sa v tomto zmysle vyjadrili, keď vo Washingtone v auguste podpísali dokument o urovnaní mnohoročného konfliktu medzi Arménskom a Azerbajdžanom.
Trump podľa médií o možnosti udelenia Nobelovej ceny hovoril v telefonáte s nórskym ministrom financií a bývalým generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom.
Podľa denníka The Washington Post je snaha o získanie ocenenia možno jedným z dôvodov, prečo sa Trump rozhodol zohrať aktívnu úlohu v rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou o ukončení vojny. Samotný Trump sa na sociálnych sieťach prezentuje ako politik, ktorý je schopný urovnávať medzinárodné konflikty.
To, že by Trump tento rok získal Nobelovu cenu za mier, je nepravdepodobné. Lehota na podanie kandidatúry sa totiž skončila 31. januára, teda len niekoľko týždňov po prezidentskej inaugurácii. Výbor uviedol, že dostal 338 návrhov.
Podrobnosti o kandidátoch a navrhovateľoch zverejňuje s 50-ročným odstupom. Podľa serveru výboru by sa na udelení ceny mali zhodnúť všetci jeho členovia. „Vo veľmi zriedkavých prípadoch, keď je to nemožné, je rozhodnutie prijaté väčšinou,“ uvádza päťčlenný orgán.
