Zatiaľ nebol stanovený žiadny dátum na rokovania medzi zástupcami Ukrajiny a Ruska a tiež je potrebné spresniť formát takýchto rozhovorov. Uviedol to v pondelok (25. 8.) ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Zároveň zapochyboval o ochote Moskvy k reálnym ústupkom, ktoré by pomohli ukončiť vojnu, pokračujúcu teraz už štvrtý rok.
„Pokiaľ ide o ústupky Ruska, nie som si ich vedomý. Nemyslím si, že ruské vyhlásenia, že sú ochotní neokupovať ďalšie časti ukrajinského územia, predstavujú ústupky. Nemyslím si, že ústupkom sú ruské návrhy, aby sme sa stiahli z územia, ktoré Rusko neovláda,“ povedal Zelenskyj podľa agentúry Interfax-Ukrajina.
Termín stretnutia s ruskou stranou podľa prezidenta závisí výlučne od Moskvy a Washingtonu. Uviedol tiež, že Ukrajina bude koncom týždňa so zástupcami Spojených štátov rokovať o možných ďalších rokovaniach s Ruskom.
Vance hovoril o ústupkoch Ruska
Zelenského pondelkové vyjadrenie agentúra spojila s výrokmi amerického viceprezidenta J.D. Vanceho. Ten v rozhovore pre stanicu NBC spomínal niektoré ústupky, ktoré podľa neho urobila Moskva.
„Myslím si, že Rusi urobili významné ústupky prezidentovi (Donaldovi) Trumpovi prvýkrát po tri a pol roku konfliktu,“ uviedol Vance. Rusko podľa neho preukázalo ochotu k väčšej pružnosti. „Medzi tým, čo uznali, je to, že Ukrajina bude mať po vojne územnú celistvosť,“ uviedol americký viceprezident.
Moskva podľa neho tiež uznala, že Ukrajina bude mať po vojne bezpečnostné záruky. Vance pritom poznamenal, že Spojené štáty zohrajú aktívnu úlohu v snahe, aby Ukrajina získala bezpečnostné záruky. Opätovne však vylúčil účasť amerických vojakov.
Zelenskyj opakovane vyjadril pripravenosť stretnúť sa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, na ktorého rozkaz ruské vojská pred viac ako tromi rokmi vpadli do susednej krajiny. Šéf Kremľa však opakovane vyhlásil, že takéto stretnutie musí byť riadne pripravené.
Rusko ponúka bilaterálne stretnutie, ale nie na najvyššej úrovni, poznamenala agentúra DPA. Moskva ponúka schôdzku ministrov zahraničných vecí. Americký prezident Donald Trump však, po telefonáte s Putinom počas stretnutia so Zelenským v Bielom dome pred týždňom, predpokladal, že sa šéf Kremľa stretne s ukrajinským prezidentom osobne.
Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov nedávno vyhlásil, že Moskva a Kyjev sa musia najprv dohodnúť na mieri. Potom by dohodu mohla spečatiť schôdzka prezidentov, pripomenula DPA.
Tri kolá priamych rusko-ukrajinských rozhovorov v Istanbule neviedli k žiadnemu prelomu ohľadom vyhliadok na vyhlásenie prímeria či uzavretia mieru. Strany sa len dohodli na výmene vojnových zajatcov, repatriácii mŕtvych tiel vojakov a tiež na návrate niekoľkých ukrajinských detí k ich rodinám.
Nákupy s pomocou spojencov
Vláda v Kyjeve plánuje každý mesiac prostredníctvom svojich spojencov zabezpečiť nákup vojenského vybavenia z USA v hodnote jednej miliardy dolárov. Oznámil to ukrajinský prezident v pondelok na spoločnej tlačovej konferencii s nórskym premiérom Jonasom Gahrom Störem.
Ten prisľúbil, že Nórsko sa bude podieľať na bezpečnostných garanciách pre Ukrajinu v oblasti protivzdušnej obrany a námornej bezpečnosti.
Európske štáty sa s vládou amerického prezidenta Donalda Trumpa v júli dohodli, že od USA budú nakupovať zbrane pre Ukrajinu. Obchod by mal vyzerať tak, že spojenci nakúpia zbrane od USA a svoje zásoby budú môcť poslať na Ukrajinu. Týkalo by sa to najmä systémov protivzdušnej obrany Patriot, rakiet a ďalšieho vybavenia.
Podľa generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho sa na vyzbrojovaní Ukrajiny chcú podieľať napríklad Nemecko, Veľká Británia, Fínsko, Švédsko, Nórsko, Holandsko či Kanada.
