Od 1. júla vstúpili do platnosti zásadné zmeny v oblasti skríningových mamografických a ultrasonografických vyšetrení prsníkov. Slovensko tak po rokoch zjednotilo doteraz paralelne fungujúce prístupy do jedného systému.
Mnohé ženy však nerozumejú, prečo sa zrušilo ultrasonografické vyšetrenie prsníkov v rámci preventívnych gynekologických vyšetrení. Prečo nie je možné absolvovať mamografické preventívne vyšetrenie pred 45. rokom života ani na vlastnú žiadosť?
Doktorka Jana Trautenberger Ricová, riaditeľka a koordinátorka skríningu na Slovensku z Národného onkologického inštitútu, odpovedala na otázky.
Aký je rozdiel medzi preventívnou prehliadkou a skríningovou mamografickou prehliadkou, teda tzv. skríningom.
Na Slovensku fungovali dva paralelné systémy. Jeden z nich bol zavedený už v minulosti. Išlo o neorganizovanú (nekontrolovanú) preventívnu prehliadku, ktorá sa začínala u žien od 40. roku života.
Išlo o bežné mamografické vyšetrenie prsnej žľazy u žien od 40 rokov. Od roku 2019 sa zaviedol organizovaný skríning, ktorý bol podľa vtedajších najnovších medicínskych údajov určený pre ženy vo veku 50 až 69 rokov. Tieto dva systémy však boli chaotické a mätúce. Na základe najnovších vedeckých dôkazov a dát z medicíny sa tieto systémy zjednocujú. Vek, v ktorom by mala žena v bežnom riziku absolvovať mamografický skríning, je od 45 do 75 rokov.
Ide o ženy v bežnom riziku, čo znamená, že ich jediným rizikovým faktorom je vek. Teda žena bez príznakov má jediné riziko – svoj vek. Na základe medicínskych dôkazov a údajov medzinárodných aj európskych odborných spoločností sa stanovil tento vekový rozsah. Veková hranica sa teda posunula nižšie z 50 na 45 rokov a zároveň sa zvýšila horná hranica z 69 na 75 rokov.
A je to preto, že incidenčné a mortalitné dáta uvádzajú jednoznačne, že najvyšší záchyt karcinómu prsníka je práve v tomto vekovom rozmedzí, čiže od 45 do 75. Druhou skupinou sú ženy s rodinnou anamnézou alebo genetickou záťažou, ktoré majú úplne iný režim.
Ak mala žena v prvostupňovom príbuzenstve výskyt karcinómu prsníka alebo iného nádorového ochorenia, ide v špeciálnom režime. Podstupuje genetické vyšetrenie u špecialistu. Na základe výsledku genetickej záťaže sa v spolupráci s rádiológom nastavuje špeciálny režim.
Je to nie raz za dva roky, ako v bežnom riziku, ale mamografický skríning každý jeden rok.
Pozrite si celý rozhovor s lekárkou Janou Trautenberger Ricovou, ktorá v relácii Aktuálne :24 vysvetlila význam skríningu:
Prečo sa neodporúča skríning od 40 rokov, ktorý zachytil aj ženy, ktoré mali diagnostikovaný karcinóm vo veku pred 40.
Toto bolo zavedené v minulosti a dnešné dáta ukazujú presný opak. Sú to mladé ženy, ktoré nemajú ani len vekové riziko. Môžem uviesť konkrétne slovenské dáta z Národného onkologického inštitútu.
Zbierame ich už päť rokov z preverených skríningových mamografických pracovísk. Výsledky jasne ukazujú, že 70 percent záchytov karcinómu prsníka je práve vo veku 45 až 75 rokov. Naopak, len dvanásť percent záchytov je u žien mladších ako 45 rokov. U žien starších ako 75 rokov je to 18 percent záchytov.
Vždy sa musí stanoviť vekové rozmedzie, kedy je žena najviac ohrozená týmto ochorením.
Zrušila sa aj sonografická prehliadka prsníkov v rámci gynekologickej preventívnej prehliadky. Prečo?
Na Slovensku bola v minulosti tzv. sonografia prsníkov v rámci preventívnej gynekologickej prehliadky každý jeden rok. Opäť sa ukázalo, že takéto vyšetrenie nevedie k zníženiu úmrtnosti, a teda je neefektívne. Naopak, je tam množstvo negatív, ktoré prevyšujú benefity.
Takáto žena je vystavená stresu, pretože u mladých žien je prsná žľaza aktívna, a až 97 percent nálezov je benígnych – nezhubných. Takáto žena je potom nadvyšetrovaná, je zbytočne vystavovaná biopsiám, rôznym vyšetreniam a systém je potom zahltený a obsadzuje miesta ženám, ktoré by tam mali ísť v odporúčanom veku.
A čo ženy, ktoré sú pod 45 rokov, ale sú pozorné a chcú sa dať vyšetriť? Môžu si to zaplatiť?
Každý človek pozná svoje telo najlepšie, dokonca lepšie ako lekár. Takže samopozorovaním, samovyšetrovaním, to je jedna cesta.
Samozrejme, dá sa zaplatiť dajme tomu skorší termín, ale je dôležité, aby lekár upozornil ženu alebo muža, ktorý by si chcel zaplatiť vyšetrenie, ktoré však nie je medicínsky opodstatnené. Pretože potom ide o medicínsky neopodstatnené ožiarenie.
Nemôžeme sa dať ožiariť každý rok, alebo pol roka len preto, že si to zaplatíme. Úlohou lekára je takémuto človeku vysvetliť, že to naozaj nie je nutné.
Ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s odbornými spoločnosťami zavádza legislatívne zmeny v oblasti skríningu. Čo však stále chýba, je masívna osveta.
Presviedčať ženy, ale aj mužov záleží od daného ochorenia. Presviedčať ich, aby išli na takéto vyšetrenie, lebo stále je to bezplatné na Slovensku a kapacita je stále iba niekde okolo 30 percent.
Zhruba 30 percent žien chodí na takéto vyšetrenie, ktoré je bezplatné a ktoré skutočne môže zachrániť život.
Ak ho absolvuje žena v 45 rokoch, ako častá je frekvencia vyšetrenia?
U žien od 45 do 69 rokov je každé dva roky a potom od 70 do 75 rokov sú to každé tri roky.
Čo by ste na záver odkázali ľuďom, ktorí možno odkladajú takúto prehliadku alebo skríningové vyšetrenie alebo ho podcenia?
Netreba prehliadky podceňovať ani zanedbávať. Tak, ako sa staráme o auto či domácnosť, často zabúdame na seba – najmä ženy.
Odporúčam, aby ženy mysleli na svoje zdravie, a práve návštevou preventívnych prehliadok alebo aj dnešná téma skríningovej mamografie je veľmi dôležitá a často môže naozaj zachrániť život.
