V Ženeve sa v utorok (5. 8.) začalo záverečné kolo medzivládnych rokovaní o zastavení znečistenia plastovým odpadom. Cieľom je prijatie medzinárodne záväznej právnej dohody. Vlani v Južnej Kórei sa to nepodarilo. Organizácia Greenpeace ide na rokovania s požiadavkou na výrazné zníženie produkcie plastov do roku 2040. V rozhovore to uviedla hovorkyňa Greenpeace Slovensko Miroslava Ábelová.
„Nemôžeme ukončiť znečistenie plastami, pokiaľ výrazne neznížime výrobu plastov,“ uviedla. „Greenpeace ide na tieto rokovania s požiadavkou znížiť do roku 2040 produkciu plastov o 75 percent, čo je ambiciózny cieľ,“ povedala.
Tiež je podľa nej dôležité zakázať niektoré plastové výrobky na jednorazové použitie. Dodala však, že sa to nevzťahuje plasty, ktoré sú potrebné napríklad v zdravotníctve.
„Tiež je dôležité pripraviť podmienky pre opätovné použitie alebo opätovné plnenie obalov či plastových fliaš,“ povedala. Spresnila, že v súčasnosti sa recykluje deväť percent plastov, čo je málo. „Keď nedokážeme recyklovať viac, tak musíme jednoducho vyrábať menej,“ skonštatovala.
Vrátiť zodpovednosť producentom
K zlepšeniu situácie podľa nej môže pomôcť každý krok, aj individuálne úsilie jednotlivcov. Nie je to však výlučne úloha spotrebiteľa.
„Mali by sme vrátiť zodpovednosť z pliec spotrebiteľov, z nás všetkých, tým, ktorí sú za to zodpovední. To znamená veľkým spoločnostiam, producentom, znečisťovateľom a tiež politikom, ktorí rozhodujú o tom, ako to s produkciou a celoživotným cyklom plastov bude,“ dodala.
Ábelová sa vyjadrila aj rozložiteľným plastom či mikroplastom v ľudskom tele. Celý rozhovor sme odvysielali v relácii Aktuálne :24:
Snažia sa o ambicióznu dohodu
Ábelová spresnila, že na rokovaniach v Ženeve sa zúčastňujú členské krajiny Organizácie Spojených národov (OSN), Európska únia aj niektoré nečlenské krajiny, predstavitelia petrochemického priemyslu či zástupcovia mimovládnych organizácii aj akademici a vedci.
„Cieľom je dospieť k silnej, ambicióznej a najmä právne záväznej dohode, ktorá by ukončila plastovú krízu vo svete,“ uviedla. Ideálny stav pri dohodách tohto typu je podľa nej konsenzus, jednomyseľná zhoda.
„Ak by ku konsenzu nedošlo, tak sa môžu dohodnúť na dvojtretinovom hlasovaní,“ uviedla. Dodala, že v takom prípade by však mohlo dôjsť k stretu medzi niektorými krajinami.
Vysvetlila, že Nórsko, krajiny EÚ, Peru a africká skupina na čele s Rwandou podporujú veľmi ambicióznu dohodu. „Na opačnom spektre sú krajiny známe najmä vývozom ropy, ako je napríklad Rusko, Saudská Arábia, Bahrajn, Irán, Kuba, Bahrajn a ďalšie,“ dodala.
Zaujímavé bude podľa nej sledovať aj pozíciu Spojených štátov, jedného z najväčších producentov plastov. „Vieme, že americký prezident Donald Trump je veľmi neslávne známy svojimi postojmi, pokiaľ ide o ťažbu ropy a zemného plynu alebo o plast,“ upozornila.
