Vláda schválila návrh zákona o adresnej energetickej pomoci. Kto presne na ňu bude mať nárok však nie je stále isté. Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD) zatiaľ predstavila len systém na zber dát z domácnosti. Jeho prevádzku chce vláda zaplatiť z eurofondov, o ktorých ešte rokuje s Európskou komisiou.
Schválila zatiaľ len rámcový zákon, podľa ktorého má pomoc fungovať od budúceho roka. „Vláda v najbližších týždňoch schváli nariadenie a toto nariadenie bude konkrétne hovoriť o jednotlivých podmienkach na poskytnutie adresnej energopomoci. To znamená, kto ju dostane a v akom objeme,“ informovala Saková.
„Zase príde zákon, ktorý zase je len nejakou obálkou a nebudú z neho jasné vôbec ani finančné dopady,“ domnieva sa poslanec SaS Marián Viskupič.
Adresnej energopomoci a systému, ktorý má zbierať dáta od domácností, sa v reportáži v Správach venovala redaktorka Miriam Čerešníková:
Ministerstvo vytvorí register domácností a ľudia s nárokom na finančnú pomoc dostanú automaticky list alebo e-mail. Ak s rozhodnutím nebudú súhlasiť, môžu podať námietku. Pomoc s cenami elektriny, plynu a tepla by malo dostať približne 90 percent domácností.
„Samozrejme, snažíme sa aj počas poskytovania tej energopomoci balansovať tak, aby sme videli, ktorý región energopomoc potrebuje a ktorý nie. Napríklad pri teple sa budeme pozerať, či centrálne zásobovanie tepla zvyšuje ceny tepla,“ pokračovala Saková.
Odborník: Pomoc zďaleka nie je adresná
Podľa odborníka sa zatiaľ nedá hovoriť o skutočne adresnom cielenom systéme. „Oproti súčasnému modelu, kedy pomoc dostáva sto percent domácnosti, to je malý posun dopredu, ale stále to zďaleka nie je adresná energopomoc. Ak sa pozrieme na štatistiku celkového ohrozenia chudobou ako takú, tak je to na Slovensku okolo 15 percent domácnosti,“ upozornil Radovan Potočár.
Zachovanie nižších cien energií pre väčšinu domácností si podľa opozície v čase konsolidácie vyžiada vysoké náklady štátu. Ministerka hospodárstva tvrdí, že systém nebude zaťažovať štátny rozpočet. Personálne náklady a zmeny v informačných systémoch majú byť financované z eurofondov. „Bude to diskutované koncom tohto týždňa v Bruseli,“ povedala Saková.
„Som presvedčený, že EÚ nebude súhlasiť s tým, aby bolo 400 miliónov z eurofondov použitých na energodotácie. To je jednoducho nezmyselné,“ pokračoval Viskupič.
Slovensko už podobným spôsobom peniaze z eurofondov využilo pred dvomi rokmi. Analytik pripomína, že krajina dlhodobo zlyháva v čerpaní eurofondov na zmysluplné investície. „V porovnaní so scenárom, kedy by tie financie neboli využité, je to zrejme lepšia alternatíva odbremeniť to na jeden rok štátny rozpočet,“ dodal Potočár.
O zákone o energopomoci musí ešte rozhodnúť parlament. Vláda navrhla, aby ho schválil v skrátenom legislatívnom konaní.
