Ruský politický režim sa od februára 2022, keď sa začala invázia na Ukrajinu, zásadne zmenil, zhodujú sa analytici podľa ČTK. Podľa nich je dnes agresívnejší, represívnejší a viac militarizovaný ako pred inváziou na Ukrajinu. Zároveň sa však vyznačuje aj určitou krehkosťou a závislosťou od výsledku vojny.
Podľa Martina Laryša z českého Ústavu medzinárodných štúdií sa režim ruského prezidenta Vladimira Putina posúva smerom k totalitným prvkom a čoraz viac zasahuje aj do súkromného života občanov. Pavel Havlíček z Asociácie pre medzinárodné otázky v ČR upozorňuje, že o totalite zatiaľ hovoriť nemožno. Ruská spoločnosť nie je podľa neho úplne jednotná a režim musí v niektorých ohľadoch lavírovať.
„Režim týmto smerom uvažuje a chce ďalej ísť, ale spoločnosť, v rámci ktorej sa podpora pre Putinovu víziu budúcnosti určite upevnila, nie je v prístupe k budúcnosti ani zďaleka jednotná,“ povedal Havlíček.
Nároky na občanov
Práve preto sa napríklad Putin bojí znovu vyhlásiť masovú mobilizáciu alebo žiadať od spoločnosti ďalšie ústupky. Laryš dodal, že predtým režimu stačilo, aby väčšina spoločnosti bola apolitická a pasívna, dnes sa od občanov začínajú očakávať aktívne prejavy lojality.
Podľa Laryša sa režim Vladimira Putina po februári 2022, keď začala invázia na Ukrajinu, stal agresívnejším, paranoidnejším, represívnejším a oveľa viac militarizovaným.
Dodal, že vojna slúži Kremľu ako katalyzátor aj ospravedlnenie pre tvrdšie potláčanie opozície a budovanie ideologického rámca štátu. Havlíček uviedol, že režim sa zásadne premenil a po úvodných turbulenciách tiež utužuje kontrolu nad verejným životom, spoločnosťou a celkovým dianím v krajine.
Kľúčový nástroj režimu
Obaja analytici zdôrazňujú, že vojna na Ukrajine predstavuje kľúčový legitimizačný nástroj režimu. „Je prezentovaná ako obranný a civilizačný boj, v ktorom sa Rusko údajne bráni nepriateľom zvonku a chráni tradičné hodnoty pred dekadentným Západom,“ povedal Laryš.
Podľa Havlíčka zároveň prehra vo vojne predstavuje existenčnú hrozbu pre samotného Putina aj prežitie režimu.
Priestor na pluralitu názorov sa podľa Laryša dramaticky zúžil. „Je možné kritizovať armádu za to, že nie je dostatočne efektívna či brutálna. Nemožno spochybňovať samotnú vojnu, jej legitimitu alebo vystupovať proti Kremľu. S vojnou na Ukrajine sa vytvoril neformálny zoznam tabuizovaných tém, ktorého nerešpektovanie znamená okamžitú represiu, „dodal.
Opozícia v Rusku podľa neho fakticky prestala existovať po smrti Alexeja Navaľného. Zvyšné opozičné sily pôsobia prevažne v exile a strácajú kontakt s realitou v krajine.
