August v roku 2025 bol v globálnom meradle tretím najteplejším augustom od začiatku meraní s priemernou teplotou 16,60 stupňa Celzia.
V porovnaní s rekordne teplými augustami 2023 a 2024 bol o 0,22 stupňa chladnejší, no zároveň o 1,29 stupňa teplejší oproti predindustriálnemu obdobiu. Informuje o tom agentúra DPA s odvolávaním na službu Európskej únie pre sledovanie klímy Copernicus so sídlom v britskom Readingu.
Dvanásťmesačné obdobie od septembra 2024 do augusta 2025 bolo podľa týchto údajov o 1,52 stupňa teplejšie ako priemer rokov 1850 – 1900.
Juhozápadnú Európu sužovala v auguste tretia vlna horúčav tohto leta sprevádzaná rozsiahlymi lesnými požiarmi. Obzvlášť silná vlna horúčav bola zaznamenaná od 8. do 18. augusta, pričom zasiahla rozsiahle časti Pyrenejského polostrova a juhozápadného Francúzska. V severnej a severovýchodnej Európe však boli zaznamenané teploty pod dlhodobým priemerom.
Najviac postihnuté oblasti
„Keďže svetové oceány sú nadpriemerne teplé, tieto udalosti zdôrazňujú nielen naliehavosť, ale aj potrebu prispôsobiť sa častejším a intenzívnejším klimatickým extrémom,“ uviedla Samantha Burgessová z Európskeho centra pre strednodobé predpovede počasia (ECMWF), ktoré prevádzkuje službu Copernicus.
Celkovo bolo tohtoročné leto v Európe štvrtým najteplejším v histórii meraní. Teploty boli o 0,90 stupňa Celzia vyššie ako referenčný priemer rokov 1991 – 2020. Najviac postihnutá bola západná a juhovýchodná Európa, ako aj Turecko.
Vo veľkých častiach západnej a južnej Európy bolo leto suchšie ako zvyčajne. Lokálne, napríklad v južnom Francúzsku, Taliansku a Nemecku, sa však vyskytli výdatné zrážky. Mimo Európy trpeli suchom okrem iného Spojené štáty a Kanada, zatiaľ čo regióny vo východnej Ázii a Južnej Amerike mali viac zrážok.
