Štvrtina ľudí na Slovensku sa domnieva, že nemusia mať na dôchodok nasporenú žiadnu sumu navyše. Na druhej strane, na penziu sa finančne pripravuje 61 percent ľudí. Najčastejšie je to formou sporenia v 2. a 3. dôchodkovom pilieri.
Vyplýva to z reprezentatívneho výskumu, ktorý pre finančno-poradenskú spoločnosť Simplea realizovala agentúra MindBridge Consulting na prelome júla a augusta tohto roka.
Cieľom bolo zistiť, ako sa ľudia na Slovensku pripravujú na dôchodok a aké finančné nástroje na to využívajú.
„Dobrou správou je, že väčšina domácností má zdravý pohľad na vytváranie úspor. Až 61 percent ľudí sa na dôchodok finančne pripravuje. Viac ako polovica opýtaných si pravidelne odkladá a v priemere mesačne ušetria 147 eur,“ priblížil finančný konzultant zo Simplea Róbert Melišek.
„Je však veľmi dôležité, aby nástroje, ktoré na budovanie majetku na dôchodok používame, prekonali mieru inflácie, znášali rozumnú mieru rizika a boli zhodnocované,“ dodal.
Podiel tých, ktorí si sporia na dôchodok, rastie aj s dosiahnutým vzdelaním. Od 46 percent bez maturity, 64 percent s maturitou, po 80 percent s vysokoškolským diplomom.
„Alarmujúce je zistenie, že až 25 percent ľudí si myslí, že ľudia ako oni nemusia mať na dôchodok nasporenú žiadnu sumu a stačí sa spoliehať na štát. Takúto odpoveď pritom dalo až 42 percent respondentov s nižším stupňom dosiahnutého vzdelania (ZŠ a SŠ bez maturity) a 46 percent spomedzi ľudí z domácností, ktoré väčšinou s financiami nevyjdú,“ upozornil Melišek.
Sporenie na dôchodok
Akýmkoľvek spôsobom, či už sporením, životným poistením alebo investíciami sa na dôchodok pripravujú necelé dve tretiny obyvateľov Slovenska vo veku 18 až 65 rokov. V priemere si mesačne na dôchodok sporia 147 eur.
„Ľudia na Slovensku si tak môžu od 35. roku života pri šesťpercentnom zhodnotení v priemere do dôchodku nasporiť takmer 200-tisíc eur,“ vyčíslil investičný analytik Simplea Richard Kováč. Z prieskumu vyplýva, že by ľuďom na dôchodok stačilo mať nasporených 55 450 eur.
Vzdelanie determinuje jednak výšku cieľovej sumy, ako aj úspešnosť pri jej dosahovaní. Ľudia bez maturity ako cieľ uviedli 31 700 eur a smeruje k nej alebo k vyššej sume 34 percent z nich.
V prípade vysokoškolsky vzdelaných opýtaných išlo až o 79 400 eur. K jej dosiahnutiu alebo prekročeniu smeruje 61 percent z nich.
„Opätovne sa potvrdzuje, že vzdelanie a príjem sú kľúčovými determinantmi pre individuálnu prípravu jednotlivcov na dôchodok. Pridanou hodnotou prieskumu je aj sledovanie očakávaní respondentov, a to pri vybraných otázkach prieskumu,“ zhodnotila dekanka Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave Erika Pastoráková.
„To nadväzuje na nový prúd výskumu a literatúry sledujúcej vzťah medzi prijatými rozhodnutiami jednotlivcov a ich očakávaniami v budúcnosti. Rozhodnutia týkajúce sa prípravy na postproduktívne obdobie v podobe odloženej spotreby sú totiž komplexné. Sú ovplyvňované viacerými ekonomickými a behaviorálnymi faktormi,“ dodala.
Ako ďalej vyplýva z prieskumu, do 2. a zároveň 3. dôchodkového piliera si sporí tretina. Prostredníctvom 2. piliera sporí a zároveň v podielových fondoch investuje pätina obyvateľov SR. V 3. pilieri sporí a zároveň prostredníctvom podielových fondov investuje 15 percent ľudí. V 2. a 3. pilieri sporí a zároveň cez podielové fondy investuje dvanásť percent obyvateľov.
